Ako je to s biopotravinami

Anusorn P nachol

obrázok so súhlasom Anusorn P nachol / FreeDigitalPhotos.net


Keď  kupujeme zeleninu, možno sa niekedy zamyslíme, v čom sa vlastne líši bio mrkva od jej obyčajnej kolegyne, ležiacej vo vedľajšom regáli. Žiaden veľký rozdiel asi na prvý pohľad neuvidíme, azda len cenový. Čo teda zrazu majú všetci s tými biopotravinami? Môže sa zdať, že ekofarmárstvo je súčasný módny výstrelok, ktorý šikovne využívajú obchodníci. Ale myšlienku ekologického hospodárstva začali hlásať vedci už v 30. rokoch minulého storočia.

Istý  Lord Northbourne ako prvý použil termín organické farmárstvo vo svojej knihe Look to the Land (1939), keď opisoval farmu ako jeden organizmus, v ktorom sa treba harmonicky starať o všetky jednotlivé zložky a neznásilňovať pôdu s cieľom vyššej plodnosti. Podobné názory sa v rovnakom čase objavovali všade po svete vrátane USA, Švajčiarska, či Francúzska. Umelé hnojivá totiž vznikli už v 18. storočí a v masovom rozsahu sa začali používať počas prvej svetovej vojny. Boli lacné, účinné a ideálne pre svet, ktorý potreboval najrýchlejšie nakŕmiť čo najviac ľudí. Ich používanie sa však spolu s chemickými postrekmi po čase začalo negatívne prejavovať na kvalite potravín.

Ide to aj bez hnojív

V krátkosti by sme mohli povedať, že ekofarmárstvo nepoužíva syntetické pesticídy do prostredia, uchováva rôznorodosť ekosystému vrátane rastlín, hmyzu a zvierat, spotrebuje menej energie a produkuje menej odpadu než konvenčná farma. „Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje moderný spôsob hospodárenia na pôde s cieľom zvýšiť jej prirodzenú úrodnosť. Nepoužívajú sa priemyselné hnojivá, chemické prípravky, postreky, hormóny, syntetické látky a je zabezpečená šetrná starostlivosť o chované zvieratá. Cieľom je udržateľný a ekologicky vyvážený systém, ktorý produkuje kvalitné potraviny, chráni a využíva prírodné zdroje a krajinu,“ hovorí Zuzana Lehocká z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Za posledné roky sa tento spôsob hospodárenia rýchlo rozšíril prakticky po celom svete. „Veľký rozvoj zaznamenáva trh s ekologickými produktmi nielen v Európe a Severnej Amerike, ktoré predstavujú hlavné trhy s bioproduktmi a biopotravinami, ale tiež v množstve ďalších krajín vrátane rozvojových,“ dopĺňa Zuzana Lehocká.

Aj na Slovensku si dnes môžeme zadovážiť zeleninu, alebo mliečne výrobky od biovýrobcov. Ekologicky chované zvieratá majú  väčšiu voľnosť, nie sú zavreté v maštaliach, či klietkach, čo sa napokon odráža aj na ich zdraví, aj na kvalite živočíšnych produktov. Napríklad anglické štúdie chovu prasiat poukazujú na to, že zvieratá, ktoré majú možnosť voľne sa pohybovať po vonku, prijímajú viac potravy, rýchlejšie priberajú, sú zdravšie a potrebujú preto menej liekov a veterinárnej starostlivosti, než tie, ktoré sú celý deň držané v chlievoch. Samozrejme, aj mäsové produkty majú potom celkom  inú kvalitu. Z výskumu bioovocia a zeleniny tiež preukázateľne vyplýva, že sú v porovnaní s konvenčnými rastlinami výživnejšie. „Ekologická rastlinná produkcia obsahuje viac sušiny a menej vody, má vyšší obsah vitamínu C, v zelenine sa tiež potvrdil vyšší obsah železa a horčíka. Z výsledkov štúdií vykonaných v renomovaných európskych inštitúciách môžeme uviesť, že v zelenine z ekologického poľnohospodárstva bol nižší obsah nitrátov. Túto skutočnosť sme zistili i na našom Výskumnom pracovisku rastlinnej výroby v Piešťanoch pri hodnotení kvality zemiakov,“ dodáva Lehocká.

Viac peňazí  za viac muziky

V súvislosti s biopotravinami sa často hovorí aj o ich cene. „Nie je bezpodmienečným pravidlom, že konzument musí za produkty v kvalite bio zaplatiť viac. Niektoré môžu stáť dokonca menej, ako konvenčné. Vo všeobecnosti je však cena za bio produkciu vyššia približne o 5 až 30 % v závislosti od jednotlivých produktov,“ vraví odborníčka. V cenovej výške sa totiž odráža niekoľko faktorov. Predovšetkým už nejde o veľkovýrobu, ale spracovávajú sa naraz rozličné produkty v malých množstvách, čo si vyžaduje oveľa viac ručnej práce na poli i pri spracovaní. Spomeňme si napríklad na veľké mliekarne a porovnajme ich s tradičnou malovýrobou syrov, alebo jogurtov. Okrem toho by sa produkcia ekovýroby mala spracovávať sezónne, neskladuje sa a preto sa ani chemicky neošetruje a nepripravuje na ďalšie spracovanie. Vzniká však vyššie riziko strát. Počas celého výrobného procesu a spracovania je zabezpečená kontrola kvôli ochrane spotrebiteľov pred falošnými bioproduktmi. Výrobky, pochádzajúce z ekologického systému hospodárenia, musia byť označené oválnou zelenou známkou Eko poľnohospodárstvozdroj.

zdroj: zena.sme.sk

3 765 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.