Ukážka z kurzu „Metóda zisťovania riadiacej myšlienky“

havrilova

Časopis “Riadiaca myšlienka” si môžte zakúpiť TU 

Prednášky na CD od Blaženy Havrilovej

Autor: Ing. Blažena Havrilová

Všetci sa pýtame: Prečo práve ja? Prečo práve mne sa stalo toto alebo hento. Ja som sa tiež pýtala. Nakoľko nikto nezaklopal, neprišiel a nepovedal: „Tu je odpoveď na tvoje otázky, vyhovuje ti takáto odpoveď?“ rozhodla som sa hľadať odpovede sama. Celý život hľadáme, ale aj nachádzame odpovede, prečo sa veci dejú tak ako sa dejú, často nás práve hlboké osobné sklamania, krízy, pády donútia zastaviť sa a hľadať intenzívnejšie. Naše otázky sa týkajú vzťahov, zdravia, šťastia, práce, peňazí, zmyslu života. Hádam neexistuje človek, ktorý by problémy nemal. Problémy je potrebné riešiť, nestrácať čas lamentovaním, to veci nepomôže.  Aby sme sa aspoň trochu upokojili, nájdeme zvyčajne vinníka mimo nás a nezaoberáme sa tým už viac alebo sa  začneme trápiť a trápime sa dlho, niekedy aj roky. Čo je však cieľom tejto metódy? Na niekoľkých príkladoch objasním príčiny vzniku a existencie našich problémov a trápení ich analýzou. Na začiatku však musím upozorniť, že vás nepozývam na prechádzku ružovou záhradou, ale pozývam vás na vykonanie nie vždy príjemného výletu do svojho vnútra, ktorého cieľom bude poznať svoje skryté, ale nesmierne dôležité pohnútky, myšlienky. Často krát to, čo je niekde hlboko v nás zakorenené si ani sami neuvedomujeme.  Najlepšie sa  dá učiť na sebe samom, na vlastnej skúsenosti, ktorej je potrebné venovať omnoho väčšiu pozornosť ako jej venujeme. Ako náhle nám vlastná skúsenosť niečo hovorí, ale nie je v súlade s tým, čo sme sa niekde dozvedeli, alebo čo tvrdia iní, my sa radšej vzdáme vlastnej skúsenosti. Vždy to aspoň zrovnajme, zamyslime sa, neponáhľajme sa vtedy s rozhodnutím a možno sa rozhodneme nie podľa iných, ale podľa seba. Čo bolo príčinou, že som sa rozhodoval práve takto? Čo bolo príčinou, že som takto zmýšľal a ako vlastne zmýšľam o niekom, niečom? Čo som týmto rozhodnutím sledoval? Bolo toto rozhodnutie urobené s čistým srdcom, nezištne alebo očakávam za svoju pomoc niekomu jeho vďačnosť? Nebolo moje rozhodnutie niekomu pomôcť urobené čo aj keď len s minimálnym úmyslom mať nad niekým moc, viazať si ho, zasahovať do jeho rozhodnutí? Budeme sa musieť takto pýtať sami seba. Pred ničím neutečieme, nič neskryjeme nie pred ľuďmi, ale pred samotným životom.

Fungovanie univerzálnych zákonov

Predtým ako sa začneme zaoberať samotnou metódou,  je potrebné vysvetliť fungovanie univerzálnych zákonov, ako sa prejavujú v našich životoch.  Je jedna vec, povedať, že existujú vyššie zákony, ktorými sa život  riadi, to sú slová, ale je iná vec pokúsiť sa im porozumieť, vidieť a pochopiť ich fungovanie v našom živote.

Pokiaľ sme si vedomí skutočnosti, že život sa riadi univerzálnymi zákonmi, z toho nám vyplýva,  že nie je možné neriadiť sa zákonmi, teda nie je možné žiť mimo nich alebo sa im vyhnúť. Je potom vôbec možné, že existuje náhoda?  Kde je zákon v prípade náhody? Čo je náhoda? Je to nejaká nečakaná udalosť, ktorej vznik si nevieme vysvetliť. To, že my si to nevieme vysvetliť  ale neznamená, že táto udalosť nie je podriadená zákonu. Takže budeme predpokladať, že náhoda neexistuje, z toho ale potom vyplýva aj to, že musí existovať vysvetlenie pre každú udalosť a  pre každý problém , ktorý často vnímame ako krivdu alebo nespravodlivosť, ktorým sa trápime. To, čo vnímame v reáli je už následok, nie príčina. Takže ako postupovať, aby sme našli príčinu?

Predtým ako ľudia vydajú zákon, napríklad týkajúci sa cestnej dane, tak musia existovať vozidlá, cesty, aby bol vôbec dôvod vydania takéhoto zákona. Ešte trošku ináč, čo musí existovať predtým, než vznikne zákon? Napríklad zákon o dani z príjmu, musí predtým existovať príjem, zákon definuje príjem a potom definuje postup odvodu dane z príjmu.  Takisto aj univerzálne zákony môžu fungovať až keď existuje niečo, na čom tieto zákony prejavujú svoju funkčnosť, teda keď existuje alebo je nejakým spôsobom vytvorená príčina, kedy sa tento zákon spúšťa, teda kedy pracuje. V prípade univerzálnych zákonov je touto príčinou myšlienka. Týmto ale netvrdím, že prejav univerzálnych zákonov  nie je zrejmý aj inak ale pre túto metódu nám stačí ako predmet pôsobenia zákona myšlienka. Všetko vychádza zo skutočnosti, že myšlienka je tvorivá. Na začiatku stojí myšlienka, tá spúšťa tvorivý proces fyzickej reality podliehajúci univerzálnym zákonom. Človeku bola daná schopnosť myslieť, vytvárať myšlienku, táto myšlienka sa pretvára do fyzickej reality, teda aj do toho, čo zažívame, a to práve procesom, ktorý prebieha podľa univerzálnych zákonov. My budeme hľadať tento proces, teda postup vytvárania našej reality a prvú myšlienku, ktorá spôsobila to, že sa nám deje to, čo sa nám deje, tá je často zaujímavá. Niekedy je tak nečakaná, že ostaneme úplne prekvapení, v čom väzí náš problém.

Nad všetkým stojí základný univerzálny zákon lásky. Určite foriem jej prejavu je mnoho, vidieť však prejav univerzálnej lásky v bolestných okamihoch života sa dá len pochopením a rozšírením nášho poznania. A práve prežitím všetkých možných pocitov, získaním množstva skúseností, pochopením a precítením v konečnom dôsledku dokonalosti  a krásy života, až  precítením vďačnosti za možnosť  žiť svoj život vo fyzickej forme, pochopením, že všetko, čo prežívame má nesmiernu hodnotu, že každá situácia a každý človek je vzácny, pretože nám umožňuje poznať, prežívať a zakúsiť, keď začneme vidieť prínos v každej príležitosti, ktorou nám bola daná šanca precítiť radosť, žiaľ, krásu, ohyzdnosť, ľudskú lásku, nenávisť, prajnosť, žiarlivosť, všetky možné pocity aj pozitívne aj tie pre nás negatívnejšie a bolestivé,  keď takto postupne pochopíme zmysel a podstatu života, pochopíme vyššiu formy lásky lásky, začneme brať náš život ako veľký dar. Prejav tejto vyššej lásky je to, že máme možnosť,  príležitosť žiť náš život vo fyzickom tele, výsledkom je  prijatie samotného života v každom jeho okamihu nielen prijatie toho príjemnejšieho, ale prijatie aj tých ťažších chvíľ, pretože si uvedomíme, že často vďaka prežitiu aj veľmi bolestivých situácií nám je umožnené spoznať protiklad, ktorým sú práve tie príjemné okamihy a náš život si začneme vážiť so všetkým a začneme pociťovať veľkú vďačnosť za to, že nám bolo umožnené ho žiť. Univerzálnej láske bude ale venovaná osobitná prednáška.

Je  v moci nás všetkých zaoberať sa zákonmi , ich fungovaním, pretože náš život sa im chceme, či nechceme podriaďuje. Ide práve o to, pochopiť princípy, podľa ktorých tieto zákony fungujú a následne preniesť toto chápanie do nášho života, aby sme si dokázali vysvetliť a pochopiť všetky javy, ktoré sa nám počas života udejú v zmysle týchto zákonov. Tieto zákony sa navzájom prelínajú, žiaden nefunguje sám o sebe, všetko to stojí na rovnováhe, vždy sa veci musia dostať do rovnováhy. Zákony vysvetlím stručne, pretože ich fungovanie bude jasnejšie pri vysvetlení postupu vytvárania našej reality. Netvrdím, že sú to všetky univerzálne zákony, ale pre metódu postačujú.

a)  zákon rovnováhy – základný zákon, ktorý uvádza vždy veci do rovnováhy,

b) zákon príčiny a následku – odvíja sa od zákona rovnováhy, pretože rovnováhu nastoliť je možné len vyrovnaním. Tu je dôležité si uvedomiť, že pri každej myšlienke, slove alebo čine je potrebné byť si vedomí následkov, teda výsledku, ktorý vznikol pôsobením univerzálneho zákona, ten začne pôsobiť v momente a z dôvodu vzniku našej myšlienky, slova alebo činu. On by bez toho nepôsobil, nemal by na čo reagovať a jeho pôsobenie sa  odvíja od zákona rovnováhy, pretože vyrovnaním príčiny a následku sa veci dostanú do rovnováhy. Pôsobenie tohto zákona sa prejavuje „odpoveďou“ a tou je už nami vnímaná realita. Tu by bolo vhodné trochu rozlíšiť jednorázový následok jedného činu, myšlienky, slova a dlhodobý následok pôsobenia riadiacej myšlienky. Zákon reaguje vždy, ibaže v prípade jednorázového rozhodnutia dôjde k jednorázovému vyrovnaniu, v prípade riadiacej myšlienky, pokiaľ  nezmeníme túto, vyrovnanie sa deje neustále. Tento zákon často krát podceňujeme práve tým, že si nevšímame určité menšie vyrovnávky, ktoré nám ukazujú, že niečo nie je v poriadku. Zvyčajne „znásilňujeme“ situáciu, prepíname svoje sily, nútime niekoho alebo seba do niečoho, čím vytvárame tlak a výsledok je vytváranie  protikladu…..potom sa čudujeme, keď sa nám stane úraz, havarujeme, ochorieme alebo sme ponížení niekým alebo nám len niekto vynadá…atď. Snáď by bolo vhodné uviesť príklad. Skúsme sa len zamyslieť, kto bol účastníkom havárie, čo tomu predchádzalo. Rozoberte si nejaké  obdobie pred haváriou a zistíte, že ste možno museli riešiť problémy, ktoré vás stáli veľa nervov, energie, alebo ste prepínali sily alebo ste mali konflikty v práci, v rodine, vznikali vypäté situácie….hocičo, ale ….urobte to úprimne. Keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že naše správanie, myšlienky, slová a činy boli sprevádzané emóciami hnevu, sklamania, pocitu krivdy. V takýchto prípadoch dochádza k naplneniu zákona príčiny a následku jednorázovým vyrovnaním, v našom prípade haváriou, ale tej  predchádzali určité menšie vyrovnávky vo forme len pošmyknutia sa, neskôr vyrovnávka menšieho pádu, kde sa trochu buchneme. My však pokračujeme naďalej v nervovom vypätí a ďalšia vyrovnávka už môže byť naozaj intenzívnejšia, povedzme vo forme havárie. Tu sa už prejavuje aj pôsobenie

c)      zákona príťažlivosti rovnorodého podľa intenzity nášho vysielania sa akoby nabaľovalo podobné a následok je potom silnejší. .A ak sa vám podarí vyhnúť včasným postrehnutím, že sa niečo deje, následok sa zmierni, akoby vás minie o vlas nejaké nešťastie, vyhnete sa mu „ náhodou“. Tu mi ide len o to, aby sme dokázali postrehnúť, čo nám chce život povedať a tak sa vyhli väčším katastrofám. Život je uponáhľaný, niekedy sa nám nepodarí všetko postrehnúť, pretože sme príliš zaneprázdnení bežnými starosťami, ale keď si  včas uvedomíme, že sme prešvihli, snažme sa čo najviac zmierniť následok pre nás. Tu je na mieste aj obyčajné ospravedlnenie sa, premodlenie, precítenie a následok bude naozaj miernejší.

 

Pred zákonmi stojí danosť človeka myslieť, táto schopnosť umožňuje vznik myšlienky,  myšlienka uvádza do chodu procesy riadené univerzálnymi zákonmi, výsledkom týchto procesov je vznik našej reality. Nie každá myšlienka je však rovnako silná, najväčšiu silu majú tzv. riadiace myšlienky, sú to základné, prvotné myšlienky, najsilnejšie, emotívne podfarbené, ktoré stoja v pozadí všetkých ostatných, tu sa prejavuje spojenie zákona rovnováhy so zákonom príťažlivosti rovnorodého a to v tom zmysle, že na túto riadiacu myšlienku sa nabaľujú ďalšie jej podobné a tým jej pridávajú na sile. Vieme si predstaviť, aký môže byť asi účinok takej myšlienky, ak nie je pre nás prospešná. Teda nabaľovanie podobných myšlienok podlieha zákona príťažlivosti rovnorodého a následne proces vzniku našej reality zákonu rovnováhy. Ako príklad uvediem riadiacu myšlienku založenú na sklamaní sa z niečoho, do života nám príde situácia, ktorá nás v našom sklamaní utvrdí, naozaj nás niekto sklame, my nabalíme na pôvodnú riad. myšlienku ďalšiu myšlienku sklamania a znova sa nám dostane do života ešte výraznejšia situácia alebo človek, ktorý nás v tom utvrdí. Ak tento proces nezastavíme, náš život sa stane zhlukom udalostí, situácií a stretnutí s ľuďmi, ktorí nás budú stále sklamávať. Preto je dôležité začať sa riadiacimi myšlienkami zaoberať, pretože skutočne aj niekoľko rokov môžeme prežiť s pocitmi krivdy, nespravodlivosti, a to práve z dôvodov existencie pre nás neprospešnej riadiacej myšlienky. Metóda sa práve zaoberá spôsobom zisťovania týchto riadiacich myšlienok, reakciou vesmíru na ne, jeho odpoveďou a prejavom tejto odpovede v skutočnosti.

 

Ako teda funguje proces tvorenia našim myslením? Táto riadiaca myšlienka je nami vysielaná, reaguje na ňu vesmír, prečíta ju a vyšle nám „odpoveď“. Táto odpoveď prísne podlieha zákonom, v tom zmysle, že absolútne presne reaguje na naše vysielanie, neexistuje odchýlka, teda odpoveď je ovplyvnená silou emócie, ktorá myšlienku sprevádzala a samotnou myšlienkou. Vesmír nerozlišuje naše myšlienky na dobré alebo zlé, on len reaguje a spustí proces tvorenia našej reality.  (Toto je dôležitá informácia, pretože tu nie je možné porovnávať „myseľ“ vesmíru s našim myslením. Vesmír len reaguje, aj keď my si myslíme, že konáme to najlepšie, čo môžeme a výsledok je pre nás práve nepochopiteľný, máme pocit, akoby sme boli za svoje dobro bití. Skutočnosť je však len taká, o čom sa presvedčíme pri hárkoch, že vesmír len uvádza deje do rovnováhy).Táto realita sa nám prejaví už formou  okolností, situácií alebo ľudí, ktorí túto realitu vlastne vytvoria v rámci odpovede na naše vysielanie a tým ju zažívame. To, čo zažívame v realite je výsledok toho, či pôvodná riadiaca myšlienka bola sprevádzaná emóciou strachu ( hnevu, žiarlivosti, závisti, neprajnosti…),  alebo lásky( radosti, prajnosti, vďačnosti, pocitu mieru, vyrovnanosti…). Aj keď riadiace myšlienky často krát sami nepoznáme, pretože sú ukryté v našom najhlbšom vnútri, napriek tomu oni vytvárajú našu realitu a „riadia“ nám takto život. Teda, uvažujme, pokiaľ by sme si my vedeli vytvárať riadiace myšlienky také, ktorých výsledkom by boli viac príjemné udalosti v našom živote, tak náš život by bol viac radostný a ľahší ako sa nám javí teraz. A prečo to tak nie je? Predstavme si, že by sme prežívali len radosť, mier, vďačnosť, To len prosím na vlastnú úvahu. Vedeli by sme, čo je vlastne naozaj tá radosť, ak by sme nepoznali aj smútok, vedeli by sme čo je mier v duši, ak by sme nemali zážitky sporov, vedeli by sme čo je vďačnosť, ak by sme nemali zážitok pohŕdania alebo pýchy? Preto si vážme každú skúsenosť, každé prežitie, pretože aj tie najbolestivejšie skúsenosti nám ukážu, že to je to čo nechcem zažívať a zároveň si uvedomíme, že existuje protiklad a práve ten protiklad je to, čo chceme prežívať.

Zhrnutie:

– život sa riadi univerzálnymi zákonmi

–  príčinou prejavu týchto zákonov je existencia myšlienky

–  neexistuje náhoda

–  myšlienka je tvorivá

– to, čo vnímame v reáli je už následok procesu od myšlienky,  jej  pretvárania do fyzickej reality pričom tento proces podlieha univerzálnym zákonom

–  vážiť si vlastnú skúsenosť

 

Samotná metóda v  kontexte  univerzálnych zákonov

Cieľom tejto metódy je :  Vysvetlenie fungovania univerzálnych zákonov, zákona rovnováhy, príťažlivosti rovnorodého, príčiny a následku a ich prejav v našom živote, procesu tvorby myšlienky. Uvedenie niekoľkých príkladov  riešenia  situácií z rôznych oblastí ľudského života, ktoré vnímame ako utrpenie, nespravodlivosť, životné skúšky a ich pochopenie pomocou týchto zákonov.

Zmyslom tejto metódy je: Uvedomiť si skutočnosť, že nie je možné vyhnúť sa fungovaniu univerzálnych zákonov, preto sa nič nedeje náhodou, a preto je prospešné naučiť sa postupne ich chápať a tak uviesť náš život do rovnováhy, neriešiť dookola následky rozhodnutí, ktoré sme vykonali neuvedomujúc si existenciu a fungovanie týchto zákonov.

Predpokladom využívania tejto metódy je: uvedomiť si fakt, že každý človek je ten, ktorý v zmysle fungovania zákonov pripúšťa to, čo sa mu deje a čo prežíva  a to formou pritiahnutia do svojho života okolnosti a ľudí, ktorý mu toto prežívanie umožnia.

 

Metóda sa  zaoberá spôsobom zisťovania riadiacich myšlienok, reakciou vesmíru na ne, jeho odpoveďou a prejavom tejto odpovede v skutočnosti.

Budem sa snažiť postupne vysvetľovať fungovanie a vplyv týchto zákonitostí v našom živote. Pri každej situácii, ktorú opisujem v hárkoch som sa snažila ísť hlboko do cítenia ľudí, ako vnímajú každé jednotlivé utrpenie, aby som mohla nájsť základné príčiny, myšlienky, ktoré akoby stáli v pozadí. Z každého utrpenia sa vytvoril akoby „vlastný „príbeh“. K niektorým som pridala aj komentár. Najzákladnejšou a pravdepodobne aj najťažšou úlohou je skutočnosť, že pokiaľ chcem začať hľadať príčiny svojho trápenia, musím začať toto trápenie analyzovať. A to spôsobom takým, že nepozerám sa naň ako na niečo, čo mi spôsobil niekto iný, to znamená, že ak chcem nájsť skutočnú príčinu, prečo danú skutočnosť vnímam ako veľké trápenie, smolu, nešťastie pre mňa,  zaujmem nasledovné stanovisko: „Ja som ten, ktorý pripúšťa, že na danú skutočnosť reagujem takýmto spôsobom, ja som ten, ktorý pripúšťa, že sa mi deje to, čo sa mi deje.“ Uvedomme si, že nie až tak dôležité, čo prežívame, ale to ako na to reagujeme. Tu si treba uvedomiť len jedno: Zmeníme ľudí, ktorí nám ako sa domnievame spôsobujú najväčšie trápenie? Ak si myslíme, že áno, prečo sa nám to doteraz nepodarilo? Zmeníme vonkajšie okolnosti, ktoré spôsobujú podľa nás naše trápenie? ak áno prečo sa to doteraz nepodarilo a my sa trápime ďalej? Zmeníme politikov, štát, primátora, susedov, deti? odpoveď je: nie, ( lepšie povedané určite nie hneď) nezmeníme, preto to musíme byť len my, ktorí zmeníme svoj postoj, zmeníme svoj pohľad na vec, musíme to byť len my, ktorí začneme hľadať príčiny, prečo práve my trpíme týmto alebo niečím iným, prečo práve my prežívame tak intenzívne uvedenú skutočnosť ako krivdu, neprávosť, nespravodlivosť. Len tak je možné nájsť príčinu, pochopiť ju a začať riešiť. Zmenou svojho prístupu, zmenou svojho myslenia, pochopenia súvislostí zmeníme aj výsledok, ktorý pociťujeme ako krivdu alebo nespravodlivosť a  zistíme, že práve my sme  tí, ktorí stoja na začiatku a ktorí majú moc, s tým niečo urobiť. Moja moc nad mojim životom narastá priamoúmerne s nárastom zodpovednosti za svoj život, pretože moc je spôsob používania zodpovednosti, ktorú mám vo svojich rukách.

V metóde vysvetlím postup, akým hľadáme riadiace myšlienky na niekoľkých príkladoch z viacerých oblastí života, podľa ktorých som hárky rozdelila. Tu upozorňujem, že je možné, že nájdete svoje trápenie, ale to ešte ani zďaleka neznamená, že riešenie pre vás je jasné z daného riadku hárku. Preto uvedené hárky budú pre nás skôr vodidlom, ako zistiť príčiny našich trápení, toto je návod, postup ako hľadať. Pri každom hárku bude vysvetlenie týkajúce sa danej oblasti. Mojim zámerom je pokúsiť sa nájsť funkčný spôsob riešenia nášho trápenia. Aby ste neboli do budúcnosti závislí na nikom, ale pomocou svojej vlastnej analytickej schopnosti a postupu uvedeného v tejto metóde, dokázali si sami svoje trápenie rozložiť a potom spojiť tak, aby vznikol už ľahšie riešiteľný problém, ktorý sa postupne zo života akoby vyplavuje. Je až neuveriteľné, koľko zaťažujúcich  myšlienok a blokov v sebe prechovávame a tie nám ovplyvňujú život. Ibaže my radšej riešime celosvetové problémy, vedeli by sme ako dosiahnuť mier, zbaviť sa nezamestnanosti, vedeli by sme riadiť tento štát… atď. Naprávať druhých je asi naozaj ľahšie ako nájsť príčiny a riešenia v sebe. Pretože veľmi neradi ideme do svojho vnútra z dôvodu, že by sme tam museli niečo upraviť, priznať si svoj podiel na svojich trápeniach. My totiž často krát nevieme, prečo sa niečím tak silno trápime, preto to radšej prehliadame, ustupujeme a najradšej by sme sa tomu vyhli a radšej riešime problémy vonku, pretože si myslíme, že tým sa vyriešia aj naše ťažkosti. Žiaľ skutočnosť je taká, že vyhnúť sa nedá, aj keby sa zdalo, že áno, vždy nás to dobehne, pretože život nám preto dáva prežívať to, čo prežívame, aby sme pochopili, prečo to musíme prežívať a prežívať to musíme práve preto aby sme to pochopili. Vyzerá to nelogicky. Dovtedy  sa nám budú diať situácie, dovtedy budeme priťahovať  takých ľudí, ktorí nám akože budú ten život znepríjemňovať, kým sami neprídeme na to, prečo to my pripúšťame. Prečo pripúšťam, že tento človek mi môže znepríjemniť život? Tu nepomôže, ak Vám niekto povie, veď sa nad tým netráp, kašli na neho, chlapov je predsa kopec, alebo žien je kopec… atď. Vy kým sami neprídete na to, prečo práve tento človek zasiahol do Vášho života, nenájdete v hĺbke svojej osobnosti pravú príčinu a nevytiahnete ju na povrch, vec nevyriešite. A vec vyriešite len vtedy, ak začnete u seba a skúsite vo svojom vnútri hľadať príčinu, prečo práve tohto človeka, túto udalosť som pritiahol do svojho života, čo mi chce povedať, ak sa prestanete na tohto človeka túto udalosť pozerať ako na niečo negatívne, ako na nepriateľa, ale spôsobom, čo mi tento človek alebo táto udalosť hovorí. Nič príjemné a nič ľahké, ale len tak sa zbavíte človeka  alebo situácie ktorá Vám možno roky znepríjemňovala život. Týmto nemám na mysli doslova zbavenie sa tohto človeka alebo situácie, vy sa jednoducho prestanete trápiť jeho správaním voči Vám a to je riešenie, budete reagovať iným spôsobom. On možno zotrvá naďalej vo Vašom živote, ale vy ho nebudete brať ako niekoho, kto Vám neustále spôsobuje trápenie a krivdu, pretože zmenou svojho vnútorného postoju k nemu stratí toto trápenie opodstatnenie, totiž jeho pochopením  sa zmení samotné vaše vysielanie riadiacej myšlienky a nastolenie  rovnováhy už nebude prebiehať doterajším spôsobom, zákon začne reagovať na zmenenú riadiacu myšlienku, takže prestane sa vytvárať vo vašom živote doterajšia realita samozrejme vo vzťahu k danému človeku alebo vzniknutej situácii. Neudeje sa to asi zo dňa na deň, ale sami uvidíte, že dôjde k zmene. Ťažko uveriť, že je v našej moci  poopraviť náš pohľad, ktorý pre nás nie je prospešný. Ono je to skutočne ťažké, ale stojí to za to. Veď si uvedomme, že sme naozaj schopní si zničiť nervy, zdravie z dôvodov „vonkajších“ vplyvov, či už ľudí alebo udalostí, dokážeme sa takmer utrápiť k smrti. My to môžeme robiť naďalej, ale táto metóda nám práve pomôže prestať s tým. Prosím Vás pekne, čo mi je platné trápiť sa nad sebou a lamentovať nad tým vtedy, keď mám narušené zdravie, zničený život, potom som už len príťažou samým pre seba a pre okolie, a zase tým len trpím. My si vtedy, keď si ničíme tie nervy neuvedomujeme alebo nepripúšťame, ani nad tým nerozmýšľame tým spôsobom, že ten magnet je v nás. Ale náhoda  neexistuje ,každá situácia, každý človek, ktorý sa nám dostane do života, nám chce niečo povedať, niečo hovorí o nás samých, toto hľadajte najskôr, ešte skôr, ako začnete tohto človeka a túto situáciu považovať za negatívnu. Na to je vždy čas, vidieť v každom a vo všetkom to negatívne. Viem, že metóda je tvrdá, ale je pravdivá, je to pravda o nás samých.

Ako vlastne funguje metóda? Vychádzame zo skutočnosti, teda z toho, čo prežívame, čo nám spôsobuje trápenie, bolesť. Vždy sa jedná o vnímanie reality, a to tej jej časti, ktorá je sprevádzaná emóciou. Samozrejme emócie môžu byť rôzne, základné sú emócie radosti, šťastia, lásky alebo nenávisti, strachu, zlosti.  Ak doľahne na nás trápenie, ak pocítime zlosť, nevieme si s niečím rady, nechápeme prečo nedokážeme sa niekomu vzoprieť, prečo trpíme, pociťujeme nespokojnosť, pri každej negatívnej, aj malej emócii, ako náhle začneme sa niečoho obávať, pociťovať strach, mať nepríjemný pocit, ktorý si nevieme vysvetliť, ak na nás doľahne nečakaný smútok, pocítime neistotu, doľahnú na nás myšlienky o nejakej krivde, nespravodlivosti voči nám ,vtedy,  keď cítime, že sme niekde zatláčaní, keď pociťujeme nezdravý ústup z našej strany voči niekomu, keď sa urazím, teda vtedy keď jednoducho z niečoho nemáme dobrý pocit, , je vhodné sadnúť si k hárku a rozpísať to, čo ma trápi, snažiť sa vystihnúť, čo najdetailnejšie svoje pocity, emócie, ktoré v súvislosti s týmto prežívam. Keď to urobím, pokúsim sa nájsť riadiacu myšlienku, ak ju nájdem, rozmýšľam, čo ňou vysielam a ako je táto moja myšlienka “prečítaná“. Na základe výsledku prečítania vesmírom dostávam do života odpoveď, musí byť nastolená rovnováha, hoc práve tá nami prežívaná realita sa málokedy javí ako rovnováha, ale to pochopíme pri hárkoch. Odpoveď samozrejme nemusí byť podľa môjho očakávania, resp. ja ani neviem, že mám niečo očakávať. Ona však ide a ide formou udalosti alebo stretnutia s niekým, kto nám nastaví zrkadlo. Tu je potrebné pochopiť, prečo došlo k tomu, k čomu došlo a čo s tým ďalej a zapracovať na zmene resp. presunutí riadiacej myšlienky. Podrobne to budeme rozoberať v jednotlivých hárkoch, takže postup uvidíme tam.

Pokiaľ prežívame emócie radosti, to je v poriadku, tie si treba pestovať ako vo vatičke a proste si ich až vyvolávať, vyvolávať si tieto pocity šťastia, radosti, kiež by sa nám stali tými najzákladnejšími emóciami nášho života. Ale to je už ďalšia práca, vždy je potrebné pracovať na myšlienkach spojených s tými nepríjemnejšími emóciami. Ja som dokonca presvedčená, že aj naučiť sa pozitívne myslieť je možné až po zvládnutí práve neprospešných a mylných riadiacich myšlienok, bližšie rozoberiem v pozitívnom a negatívnom myslení

Pre lepšie znázornenie si skúsme samých seba predstaviť ako ukladač na CD, pričom riadiace myšlienky sú CD. Tie, ktoré sú v popredí, ktoré sú najsilnejšie, tie nám ovplyvňujú život najviac. Je však možné, že následkom rôznych udalostí v našich životoch sa môže do popredia dostať nová riadiaca myšlienka alebo zosilnieť jedna z už existujúcich. Ukladače CD ešte rozdelíme do viacerých skupín( vzťahov s partnerom, s deťmi, vzťahov všeobecne, zdravia, peňazí, práce.

Zhrnutie:

– ja som ten, ktorý pripúšťa, že sa mi deje to, čo sa mi deje

– zmenou riadiacej myšlienky sa zmení naše vysielanie“ a zmení sa  aj odpoveď vesmíru a následne naša realita

Tvorivosť, myšlienky, riadiaca myšlienka

 

Na začiatok upozorňujem, že nie je mojim cieľom presviedčať niekoho o pravdivosti nižšie uvedených myšlienok, zákonitostí. Je na každom človeku, či sa s tým stotožní, ale aby sa mohla metóda používať je prospešné aspoň pripustiť, že veci môžu byť tak ako uvediem. V tejto kapitole vysvetlím len niektoré princípy a rozvediem niektoré myšlienky, nakoľko hárky sú rozdelené na určité oblasti a pri nich budem rozoberať niektoré ďalšie .

  1. 1. Myšlienka je tvorivá

Už ste si niekedy všimli, aké výrazy ľudia používajú, ako často nadávajú, šomrú, nariekajú, kritizujú, posudzujú, odsudzujú? Vedome som sledovala napríklad večne omieľanú kritiku na počasie, pritom sú to úplne zbytočné reči a myšlienky, ktoré nás akurát už zavčas rána dokážu dostať do pochmúrnej nálady. Niektorým ľuďom jednoducho nevyhovuje žiadne počasie. My sme schopní vzrušovať sa a bedákať nad  hocičím a tak zbytočne strácame kopec času a energie. Všimnite si koľko času a energie venujeme napríklad v práci nezmyselným činnostiam, tabuľkám, ktoré niekto nariadil, aby na ich základe skoro nič nezistil. Je to síce pravda, ale všimnime si následne koľko času my venujeme kritike dotyčného, posudzovaniu, odsudzovaniu a nič neriešiacemu bedákaniu. Skúsme si u seba usledovať jeden deň, jeden jediný deň z nášho života a večer sa zhrozíme nad tým, koľko času sme strávili tým, že sme si niečím nechali už zavčas rána pokaziť náladu, či sme zbytočne nehromžili na meškajúci autobus (aj tak predsa kvôli nášmu hromženiu nepríde skôr), ako negatívne sme reagovali v obchode na množstvo nakupujúcich, ako sme zase nadávali v robote na robotu, aké zase muselo byť zlé počasie, aký neporiadok nechalo zase dieťa za sebou v izbe a ešte určite aj niečo do toho zavrčal manžel alebo manželka. Nuž jednoducho, o čom je ten život, však? Ja vám tu a teraz poviem, že nič z toho, čo sme vlastne v ten deň zažili nebolo nijako vážne, nijako nepríjemné. Všetko je náš pohľad na vec a akési zaužívané správanie. Veď človek, ktorý je napriek  tomu, že prší, že ráno meškal autobus, že sa na neho vykričal šéf, že v obchode bolo plno ľudí… atď  pozitívne naladený, vyzerá predsa čudne. Človek predsa nemôže byť šťastný len tak, sám o sebe, bez dôvodu, nemôže byť vyrovnaný, nemôže byť v pohode, o takom sa hneď vyjadríme, že on si z ničoho nič nerobí, všetko hádže za rameno, omnoho ľahšie zvláda rôzne životné situácie, on je určite nezodpovedný alebo povrchný, proste my sme o inom, my sme vážni, vyjadrujeme svoju nespokojnosť, vyjadrujeme svoj názor, čo síce nič nerieši,  ale vyzeráme naozaj  zodpovednejšie. Aká je však skutočnosť?  Náš človek, ktorý je vyrovnaný a spokojný je taký možno preto, že si jednoducho uvedomil, že je omnoho vhodnejšie a lepšie mať pozitívny prístup k životu, on sa to naučil, on bol možno pred časom tiež večne šomrajúci jedinec, ale pozorovaním života dospel k názoru, že čím viac negatívneho vidí a zaoberá sa tým, tým viac situácií zažíva, ktoré mu to len potvrdzujú. Prečítajte si zopár bežných myšlienok a zamyslite sa, či aj vy takto vidíte život: Už mám všetkého po krk. Všetko ma otravuje. Nič ma nebaví. Na smrť sa nudím. Všetko ma rozčuľuje. Je mi nanič, všetko ma zunovalo. Taký život nestojí za nič. Som z toho všetkého sklamaný….“atď. Ak dovolíme, aby nám také a podobné čierne myšlienky prenikli do podvedomia, pokojne sa môžeme dať zabalzamovať. A to je práve to naše podvedomie, ktoré obsahuje skryté riadiace myšlienky, ktoré sme dôkladne zabetónovali, ale nakoľko myšlienka prejde aj cez betón, tak oni pracujú a ovplyvňujú nám neustále náš život, lepšie povedané, na základe týchto riadiacich myšlienok reagujeme na podnety zvonku. Týmto ale nechcem povedať, že všetky tieto myšlienky rovnako intenzívne tvoria, ešte snáď také prázdne reči vypovedané len tak, aby reč nestála veľa nenarobia, ale myšlienka, ktorá je podfarbená emóciou, tá už pracuje a ide ďalej, reaguje na ňu vesmír, ten ju prečíta a fungovaním univerzálnych zákonov sa následne prejaví v našom živote a len pridá na náš večne nespokojný plápolajúci ohník jedno polienko a my máme o dôvod viac sa sťažovať. Jednoducho takto priťahujeme do života ľudí a situácie, ktorí nám len potvrdia náš negativizmus. Len jedno urobme, zhodnoťme si jeden deň a nastavme si sami zrkadlo, na koľko vecí sme vôbec nemuseli reagovať negatívne. Často krát si však neuvedomíme, že napríklad pestovaním sklamania sa z niečoho alebo z niekoho, priťahujeme ďalšie sklamanie do svojich životov a výsledok môžu byť hlboké depresie. A pritom pocit sklamania je následok nesplnených želaní, sme to práve my, kto očakáva niečo a kde je napísané, že práve niekto toto naše očakávanie musí splniť? Kedy sme sklamaní? Keď napríklad naše deti, o ktoré sme sa toľko starali k nám prídu na návštevu len občas, sú nevďačné a my sklamaní. Poďme hlbšie, preto sme sa o nich starali, aby nám boli vďačné? Prečo očakávame od nich vďačnosť? A prečo by oni mali prejavovať vďačnosť práve spôsobom, aký očakávame my? A keď to tak nie je, sme sklamaní a na príčine sú naše deti. Nie, vážení, na príčine je naša hlboká zakorenená riadiaca myšlienka, že dieťa musí byť svojmu rodičovi vďačné, musí mu byť zaviazané. Omyl, nemusí. Ak nezmeníme riadiacu myšlienku a zrazu deti jej nevyhovejú, oni sú tie nevďačné tvory. Dobre, ale koho to zožiera? Deti? Nie, nás, takže kto s tým musí niečo urobiť, ak sa chce od tohto pocitu sklamania oslobodiť? Deti? Nie, my.

  1. 2. Riadiaca alebo hlavná myšlienka

Za každou myšlienkou je vždy základná, riadiaca myšlienka. Žiadna myšlienka nie je tak silná ako táto prvotná táto základná, pokiaľ je v niečom mylná, neprospešná, tento omyl sa mnohonásobne zväčší, keď si o tom vytvoríme ďalšie myšlienky. Dochádza akoby k nabaľovaniu na túto pôvodnú myšlienku a jej sila sa násobí pribúdajúcimi ďalšími. To však spúšťa proces, že do života sa nám viac a viac dostávajú práve situácie alebo ľudia, ktorí akoby nás v tom ešte viac utvrdzovali. Ako príklad uvediem, ak máme  riadiacu myšlienku založenú na  sklamaní sa , do života nám príde situácia, ktorá nás v našom sklamaní utvrdí, naozaj nás niekto sklame, my nabalíme na pôvodnú riadiacu myšlienku ďalšiu myšlienku sklamania a znova sa nám dostane do života ešte výraznejšia situácia alebo človek, ktorý nás v tom utvrdí. Ak tento proces nezastavíme, náš život sa stane zhlukom udalostí, situácií a stretnutí s ľuďmi, ktorí nás budú stále sklamávať. O čo však ide. Treba si uvedomiť, že kam smeruje môj život, ak takémuto sklamaniu doslovne podľahnem. Prečo sa to vlastne takto deje? Kde je hranica, za ktorú už nemôžem? Dokedy je vôbec možné, aby narastalo toto sklamanie, lepšie povedané, kde je hranica, kedy   už takmer všetky udalosti vo svojom živote vnímam ako sklamanie? Nuž tá hranica existuje a je tam, kde sa už ďalej ísť nedá. Jednoducho sa dostanete do situácie, kedy si uvedomíte, že nie je možné takto pokračovať ďalej, môže to byť depresia, kedy ste úplne zo všetkého zložený, teda až chorobný stav a tu si poviete, buď to neprežijem alebo sa od tejto hranice odrazím. Proste poviete si, a dosť, nie je predsa možné, aby sa život skladal len zo sklamaní, to naozaj neexistuje nič iné? A viete, kedy sa to stane? Ak si jednoducho pripustíte, že idete cestou samo zničenia a uvedomíte si, že ste na dne a priznáte si úprimne, že buď vás sklamanie pohltí alebo sa mu vzopriete. Sklamaniu sa budem venovať pri partnerských vzťahoch osobitne. Podobný príklad môže byť alkoholizmus, tu je to pekne vidieť. Človek, ktorý pije, ale si to nepriznáva, skĺzava postupne so stavu, že sa z neho stane alkoholik. Ten musí padnúť tiež až na dno, kým si nepovie a dosť a neprizná túto skutočnosť, že je alkoholik. Len vtedy sa dokáže z dna odraziť. A najlepšími poradcami v protialkoholických liečebniach sú vyliečení alkoholici, teda tí, ktorí sa spamätali, vždy je to ale o priznaní si aj tej najnepríjemnejšej pravdy o nás, chce to v každom prípade ísť do svojho vnútra a tam urobiť základnú zmenu, základnú zmenu vždy v riadiacich myšlienkach. Prečo je potrebné sa tu tak vážne zaoberať riadiacimi myšlienkami? Totiž práve táto riadiaca myšlienka je nami vysielaná, prečíta ju vesmír a vyšle nám naspäť situáciu, nejakú udalosť alebo ľudí, ktorí vlastne vykonajú to, čo je potrebné, čo si vlastne akoby pýtame touto riadiacou myšlienkou. Vesmír „číta“, ale nie podľa našich predstáv, ale podľa najvyšších univerzálnych zákonov, ktorými sa riadi, nielen on, ale ktorými je riadený celý systém života. On reaguje následne a „odpovedá“ vytvorením reality do nášho života. Tu je najdôležitejšia časť celej metódy, pochopiť ako tento priestor  reaguje na nami vysielané myšlienky, pretože spätným pôsobením dochádza k vytváraniu našej reality. Tu je zásadný rozdiel v našom myslení a v „myslení vesmíru“. Len malý príklad veľmi starostlivej matky, manželky, pracovitej, ktorá nepozná oddych, obetuje sa…atď a dostáva od života akoby jeden kopanec za druhým a my nechápeme. Nuž práve preto, že vesmír nerozlišuje dobré a zlé, táto žienka sa môže aj udrieť k smrti a to je práve preto, že ona vysiela: Ja som tá, ktorá sa obetujem, udriem sa radšej len nech sú spokojní všetci dookola, veď žijem pre nich. Nuž a vesmír jej dá to, čo si pýta.  Zisťovaním jej RM by sme možno došli aj na najhlbšiu príčinu, ktorou je možno strach z opustenia, snaha riadiť život tým, za ktorých sa obetuje, strach zo samoty, snaha dokázať niekomu alebo sebe, ako všetko zvláda…atď. Toto ak sa naučíme, pochopili sme život.  Preto je tak dôležité, aby neboli pre nás neprospešné, aspoň nie dlho. Teda riadiaca myšlienka je hlboko uložená v podvedomí, my o nej vôbec nemusíme vedieť aká je a zvyčajne to ani nevieme. Ona však pracuje a na jej základe sa nám do života dostávajú ľudia alebo situácie, ktoré si často nevieme vysvetliť, prečo sa to práve stalo mne. Jedná sa o množstvo riadiacich myšlienok, tie sú poukladané podľa svojej sily, teda tie najsilnejšie sú v popredí a tie nám najviac ovplyvňujú náš život. Následkom  nejakej udalosti, ťažkého zážitku sa môže do popredia dostať úplne nová iná riadiaca myšlienka a tá začne pracovať a určuje nám na čas chod udalostí v našom živote.  Cieľom metódy je vlastne zistiť tieto riadiace myšlienky, hlavne ak nie sú pre nás prospešné, pokúsiť sa ich dostať do úrovne vedomia, pomenovať a riešiť ako problém. Ešte jedna závažná skutočnosť. Veľmi často, či v prípade partnerských vzťahov, peňazí, sebarealizácie máme v sebe dve protichodné riadiace myšlienky a to brzdí alebo úplne anuluje našu snahu a my nechápeme prečo. Napríklad, snaha o sebarealizáciu, ktorá predpokladá predstúpiť pred verejnosť, musí súvisieť aj s ochotou zviditeľniť sa, snaha pritiahnuť k sebe peniaze musí súvisieť aj s tým, že peniaze považujeme za dobré, pretože pokiaľ ich považujem za zlé, tak ja predsa k sebe nechcem pritiahnuť zlo. RM súvisia so stavom mysle, stavom bytia, ktorý pociťuje, teda som nejaký. Som šťastný, smutný, slabý, bohatý, chudobný, veselý, smutný, pomstychtivý, pekný, škaredý, chudý, tučný. Človek sa často zbytočne pachtí za niečím a myslí si, že ho to urobí šťastným a keď to dosiahne, zistí, že šťastný nie je a to je práve preto, že byť šťastný je stav bytia.

Samotná metóda hľadá riadiace myšlienky v oblastiach vzťahov, zdravia, práce, peňazí, zisťuje, čo nimi vysielame a ako na ne reaguje vesmír, teda čo prečíta a následne akým spôsobom sa vytvára naša realita. Metóda tiež rozoberá zmysel vzťahu a čo by mali riešiť napríklad dvaja ľudia v partnerskom vzťahu, čo by mali pochopiť a čo robiť, aby vzťah postúpil na prijateľnejšiu úroveň. V každej z vyššie uvedených oblastí hľadáme RM, metóda je náročná, pretože vyžaduje zapojenie sa každého človeka pri hľadaní príčin vlastného trápenia. Nie je to ľahšia cesta, kedy zvyčajne očakávame, že nás niekto iný zbaví trápenia, nie je to ani cesta hľadania vinníka za naše nešťastie ani kladenia viny na nepriazeň osudu.  Najviac cenná a hodnotná je vlastná skúsenosť a vlastné pochopenie súvislostí a zmyslu života má najvyššiu hodnotu. A hlavne je to hodnota trvalá, kedy sa najviac začneme spoliehať na vlastné schopnosti. A cieľom tejto metódy je pochopiť, že tým, že si uvedomím len ten jeden z tých najzákladnejších predpokladov, na ktorých stojí metóda  a to je ten, že ja som ten, ktorý pripúšťa, že sa mi deje to, čo sa mi deje, už som len prijatím tejto myšlienky posilnil svoju vieru vo svoje možnosti, posilnil som svoju zodpovednosť za svoj život a hlavne ak sa mi stane riadiacou myšlienkou, teda ak pochopím, že týmto prenosom kompetencií za svoj život na seba a pochopením, prečo to tak je, tak zmenšila sa aj moja bezmocnosť nad svojim životom. Teda narástla moja moc nad vlastným životom, stávam sa slobodnejším, pretože viem, že je stále viac a viac v mojich silách riešenie mojich trápení. A ja vám chcem týmto systémom, touto metódou ukázať postup ako je možné krok po kroku dopracovať sa vlastnou prácou ku spokojnejšiemu životu. Nie je to ľahká cesta, ale tým, že ju budete musieť prejsť sami, nikto vám výsledok nevezme, stane sa vašou vlastnou skúsenosťou. Celý systém je na začiatku a bude sa stále dotvárať, budem spoločne s vami hľadať ďalšie riadiace myšlienky , riešiť ďalšie naše trápenia, aby sa náš život stal krajším, radostnejším a spokojnejším. To je tým najhlavnejším cieľom a zmyslom, prečo som sa rozhodla predstúpiť s týmto systémom pred vás. Prosím, zhodnoťte a vyberte si to, čo je pre vás prijateľné, ak vás metóda neosloví, môžete si aspoň povedať, že to nie je to, čo hľadáte.

Ďalšia časť kurzu rieši konkrétne trápenia v oblasti partnerských vzťahov, vzťahov všeobecne, práce a peňazí. Pri každej z týchto častí  je komentár a zároveň hárky, v ktorých sú rozoberané jednotlivé trápenia človeka, hľadanie RM a navrhnuté riešenia. Oblasť zdravia tvorí osobitnú časť a je na stránke v časti prednášky, kde som zatiaľ nevytvárala hárky. Netrúfla som si k nejakej vážnej chorobe pričleniť určité riadiace myšlienky, aby to nezvádzalo ku zaškatuľkovaniu.

Blažena Havrilová

4 115 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.