Bojíte sa smrti? (úryvok)

Jan Van Helsing

Jan Van Helsing

Dnes si už nespomínaš, my dvaja sme však uzavreli zmluvu o spolupráci v tomto živote. Teraz čas dozrel. V priebehu našej konverzácie ti o tom poviem viac.
Už dlhšie čakám, že sa ľudia vášho kultúrneho okruhu otvoria, že ich moja prítomnosť zaujme, že dovolia, aby som sa ich dotkol mojou prítomnosťou. K tomu je potrebný sprostredkovateľ a ním si teraz ty.
Môj súcit s vami spočíva v čakaní. Rád by som vyliečil bolesti, ktoré môžem vyliečiť len vtedy, keď sú ľudia na to pripravení. Trpeli ste dosť, dostatočne ste preskúmali odlúčenie a odštiepenie, aby ste sa teraz opäť vybrali iným smerom. Najväčšmi ste však od seba oddelili smrť, odchod z fyzickej roviny. Môžeš to vidieť aj tak, že som ten, kto vás privedie späť k Jednote. Keďže však neviete čo Jednota je, namiesto toho, aby ste sa tešili, bojíte sa.

Máte zo smrti strach. Prečo? Bojíte sa aj zaspávania? Nie? Prečo sa teda bojíte smrti?
A v tom, pre vás ľudí, tkvie jadro problému – neviete. Zabudli ste! Toľko plytváte slovami o smrti a pritom neviete čo to je smrť. Máte strach a slová vás nedokážu upokojiť. Preto je také dôležité pripraviť vás. To je esencia zo skúseností bytosti smrti. Ide o môj pokus: pripraviť vás na to, čo nedokážete pochopiť, čo však môžete pocítiť, keď ma začnete vnímať, keď ma cítite a neodmietate.
Človek, pripravený na kontakt so mnou, vie v hĺbke svojho bytia o ceste k Jednote a má menší strach. Menej sa ho dotýka to, čo nazývate smrteľným bojom. Či tomu myseľ porozumie, je bezpredmetné. Inými slovami to, čo konkrétnemu človeku prinesie stretnutie so mnou, sa tento človek dozvie až keď opustí fyzické telo. Predtým môže len tušiť, špekulovať, ale nemôže to vedieť. A tak som aj doručovateľom pozvánky k zmiereniu a nastoleniu mieru ešte predtým, než nastane prechod do inej roviny. Pre vašu kultúru nadišiel čas, aby tento prechod znovu nadobudol zmierlivé črty, hodné človeka, a to kvôli vám samým. To, čomu hovoríte smrteľný boj je človeka nehodné. Neviete si predstaviť, čo takýto boj zakaždým zanecháva. Aký chaos, aké vlny šoku a bolesti vysielate do duchovného sveta. Jemnozmyslový svet sa nemôže upokojiť, vyliečiť, keď takmer každý z vás v okamihu opúšťania fyzického tela doň opätovne vnáša nové vlny šoku. Keď sa neuzdraví a nebude vyvíjať nižší jemnomateriálny svet, nemôže sa v skutočnosti vyliečiť ani ten váš. Váš fyzický svet nasáva do seba chaos tohto nízkovibračného duchovného sveta, čo sa zviditeľňuje rôznymi spôsobmi. Tu ležia korene najväčšej časti vášho žiaľu. Keď chcem teda chrániť duchovný svet pred vlnami, ktoré vysielate pri opúšťaní tela, ochraňujem tým predovšetkým vás samých. Kto je otvorený pre dotyk so mnou, premení nepredstaviteľné množstvo energie, ešte kým je v tele. Dovoľ mi, aby som to opísal takto: Veľký potenciál chaotického náboja sa jednoducho premení na koherentný náboj. Môže to prebehnúť dokonca aj tak, že v okamihu, keď opúšťaš telo, budeš do jemnozmyslového sveta vysielať vlny lásky. To sa doposiaľ stáva len veľmi zriedka. Keď sa to jedného dňa bude diať častejšie, liečba sa natoľko zintenzívni, že si to ani nevieš predstaviť. Vtedy sa doslova premení, zruší, a tým aj vykúpi, základňa násilia, s ktorým sa dnes stretávate vo fyzickom svete. V konečnom dôsledku nadobudla táto základňa takýto rozsah v priebehu tisícročí, pretože ste sa príliš oddali projektu odlúčenia. Potýkate sa s tým, čo ste si usilovne nazbierali.

A ja vás môžem teraz znovu začať navštevovať, pretože mnohí z vás už tušia, že nadišiel čas vybrať sa iným smerom. Až okolnosť, že ste sami priviedli veci do tohto bolestného stavu, začína mnohých z vás otvárať stretnutiu so mnou.
Teraz v podstate dokážeš pochopiť, čo sa momentálne odohráva a prečo ľudia ako ty majú v súčasnosti čoraz viac takýchto kontaktov a zážitkov, prečo majú ľudia vašej kultúry opäť odvahu o týchto záležitostiach hovoriť.
Mnohí ľudia, ktorí prežili klinickú smrť hovoria, že prechádzali tunelom, kde sa stretli so zomrelými príbuznými, so svojou duševnou rodinou, ktorá ich už očakávala.
Príbuzní sú tam väčšinou už predtým, v nemocnici alebo pri smrteľnej posteli – v izbe, kde je človek či duša, ktorá má byť odvolaná. Prítomné sú obe strany – tí, ktorí odvádzajú dušu, to je anjel strážny a ja, ako i duše zomrelých príbuzných človeka, po ktorého idem. A na druhej strane je tu rodina, ktorá sa so zomierajúcim lúči.
Je tam úžasná atmosféra. Takáto izba je plná nádhernej vibrácie. Na jednej strane je tu radosť tých, ktorí dušu vyzdvihujú, a na druhej strane smútok – všimni si tú polaritu! Tunel, či kanál, nazvi to ako chceš, je frekvenčnou bránou a duša ňou prechádza na vyššiu frekvenčnú úroveň. Pozemskí vedci by ju asi nazvali bránou energetických dimenzií, je to však svetlo.

Pozrime sa, ako duša postupuje ďalej: oddelil som ju od tela a teraz, v závislosti od jej rozpoloženia, je buď zmätená a ustráchaná, alebo je vedomá a teší sa, že opäť vidí svojho anjela strážneho a mňa. V tejto fáze sú prospešní príbuzní, ktorí už opustili pozemskú úroveň, pretože zomrelý má v nich energetickú kotvu. Dôveruje im a oni ho priťahujú. To pomáha duši, aby si uvedomila svoj nový stav, hlavne ak bola smrť sprevádzaná šokom, napríklad pri nehode alebo vo vojne. Potom duša uzrie svoje opustené telo, príbuzných, slzy, žiaľ a snaží sa ich utešiť. No čoskoro zistí, že ju ľudia na Zemi nemôžu ani počuť ani vidieť. Vedz však, že utešuje anjel strážny i Anjel premeny. Ide tu totiž o posvätný akt.
A keď sa duša postupne odpúta od pozemského sveta, celkom prejde svetelným tunelom do sféry svetla.
Nie je to teda myslené len symbolicky – niektorí vaši psychológovia sa síce pokúšajú vysvetľovať takéto zážitky ako posolstvá z podvedomia – tento svetelný kanál naozaj existuje. Viď to, ako som už povedal, ako druh brány medzi dimenziami, ako druh prechodu z jedného sveta do druhého. Je to ako pupočná šnúra alebo strieborná niť, ktorá vedie dušu. Duša vidí svetlo a vie, že sa smie doň ponoriť.
Podľa toho aký má stupeň vedomia, je možno ešte nejaký čas viazaná k Zemi a pozoruje, čo sa tam deje. Potom nastane čas oddychu, regenerácie, aby sa upokojila. Vždy však musí vidieť svetelný bod. Je to pre ňu aj istý druh orientácie, ako maják pre lode. Duša vie: „Tam chcem ísť, tam putujem, tam vstúpim.“
Predtým však treba splniť isté podmienky. Závisí to aj od jej zrelosti, nakoľko je zviazaná so zemou, a či poprosí, aby ju viedli ďalej.

O tom by som sa rád dozvedel viac. Duša sa dostane, či príjmu ju, takpovediac do „neba“. Čo sa deje ďalej? Nastane takzvané regeneračné obdobie. Môžeš to, prosím, vysvetliť podrobnejšie?

Duše chcú pochopiteľne väčšinou zostať so svojimi príbuznými. S radosťou, či bez nej, podľa toho, čo sa tam odohráva, sledujú vlastný pohreb a kar. Vždy je tam anjel strážny a ja, a prihovárame sa jej: „Hľa, pozri sa na to…!“
Keď sa rozlúčka skončí, odprevadíme dušu na úroveň, ktorú, aby som ti uľahčil predstavu o tom, nazvem sieň regenerácie. Je to miesto určené na regeneráciu.
Pokúsim sa ho popísať: nie je to hala, no energeticky a vibračne sa táto úroveň odlišuje od ostatného okolia jemno zmyslového sveta. Porovnaj si tanečnú sálu plnú života a zvukov s priestorom ticha, s knižnicou, kostolom, sieňou silencia. Rozdiel nie je v stavebnom materiáli oddeľujúcom tieto priestory, ale v atmosfére, ktorá v nich vládne. Približne takto by sa dala opísať frekvenčná rovina regenerácie, je to rovina pokoja a mieru.
V tomto okamihu je pre mňa ešte trochu náročné vyjadrovať sa v ľudských pojmoch. V priebehu našej komunikácie však budem s vašimi slovami narábať čoraz lepšie. Niekedy je totiž náročné opísať niečo, čo si len ťažko viete predstaviť (napr. opísať niekomu, kto pozná len čierno-biely televízor, ako vyzerá obraz vo farbe; pozn. autora).
Na tejto regeneračnej úrovni sú duše, takpovediac, uložené do oddychovej polohy, aby sa zrevitalizovali. V tom okamihu dušu opustím a vzdialim sa. Moja úloha je tým splnená. Iný aspekt môjho bytia sa ešte zaoberá transformáciou opusteného tela. Anjel strážny však dušu neopúšťa. Je pri nej aj počas regenerácie, až kým sa duša z tejto obnovy neuvoľní.
Po ukončení regenerácie väčšina duší túži vidieť situáciu rodiny a svoje bývalé prostredie. To je im dovolené. Duša zároveň začne, keďže je pri nej anjel strážny, spracovávať práve ukončený život. To môže z pozemského pohľadu trvať roky, podľa toho, nakoľko vedome tento človek žil. V tomto období smie opätovne nahliadať do iných úrovní bytia, iných dimenzií a úrovní existencie. Nemysli si však, že odteraz bez prestania len pracuje a je konfrontovaná s minulosťou. V sprievode anjela strážneho môže cestovať do najrôznejších úrovní, dovolia jej poobzerať sa, znovu sledovať dianie na Zemi, utešiť príbuzných – tieto možnosti má. Je zapojená do úžasnej štruktúry, no nevyhne sa spracovaniu svojho ostatného života. Veľmi podrobne sa dozerá na to, čo v ňom bolo dobré, a čo menej. Poznatky, ktoré z toho vyplynú, sú potom predpokladom nového života.
Chceš vedieť viac?
.
.
.
Je smrť, fyzická smrť, nevyhnutná? Existujú správy, že niektorí ľudia pomocou špeciálnych techník meditácie dokážu spomaliť proces starnutia alebo ho dokonca celkom zastaviť. V mojej predchádzajúcej publikácii „Ruky preč od tejto knihy!“ som písal o ľuďoch v Himalájach, ktorí už tisícročia, pravdepodobne od čias Atlantídy, zotrvávajú v stave „samadhi“. Ako je to možné a aký to má zmysel?

Ide o istý druh zdanlivého spánku. Ten môže praktizovať dostatočne vysoko vyvinutá duša. Telo vtedy nepotrebuje ani jesť ani piť. Duša sa v tomto stave živí duchovnou potravou. Títo ľudia čerpajú z duchovného sveta esenciu svetla a zo svojho slobodne zvoleného väzenia odovzdávajú túto pozitívnu energiu ďalej svetu, aby ho stimulovali.

Možné to je prostredníctvom bunkovej informácie. Bunky sa preprogramujú. Keď nedostanú informáciu, že sa majú rozpadnúť, pretrvávajú ďalej. Životné prostredie však týmto telám v jaskyniach, v ktorých spočívajú, dáva zabrať a tak je možné, že hmota sa ničí zvonku dovnútra. Preto sa o nich starajú iní, ktorí dozerajú na to, aby sa odpočívajúce telá neznečistili alebo ich nenapadli zvieratá.
Kozmická biológia naozaj umožňuje večný život v tele, no na Zemi je to zložité. Už len kvôli toxínom ľudského pokolenia, napríklad jedom v životnom prostredí, ktoré na telo pôsobia. Preto sa počas každodenných aktivít život predĺžiť nedá; vyžadovalo by to neúmerne veľa energie. Tu máme trenie – dávanie a branie. Keďže pohyb posúva telo dopredu, tak potrebuje aj pokoj – opačný smer. Keď ho nemá, opotrebúva sa. Neopotrebúva sa, keď je v kľude, v bode pokoja.

Zmysel toho všetkého je v samotnej duševnej štruktúre nositeľov týchto tiel. Majú tak ukázať, že je možné viac, než zostarnúť a v osemdesiatke zomrieť. Ako som už povedal, človek je božskej povahy, len na to zabudol. Možné je všetko, keď v to človek verí.
Tí, čo si to želali a praktizujú to, sú väčšinou poverení Bohom. Neviď to však ako nejaké vyznamenanie; je to skôr obeť, lebo kozmická časť tvojej existencie chce byť v kozmike; nikdy si nebudeš priať, aby si natrvalo zostal na Zemi.
Preto je takýchto majstrov málo a tak je aj tento druh majstrovstva, tento dar, zriedkavosťou. Lebo z tých, ktorí kráčajú cestou svetla si to len málokto praje.

Prirovnaj Zem k dielni. Nech je práca akokoľvek pekná, keď ju odvedieš, budeš si chcieť oddýchnuť, lebo ťa vyčerpala. Preto spolu s prácou vznikol aj odpočinok. V kozmickom je inkarnácia a reinkarnácia východiskom a návratom k oddychu a nazbieraniu nových síl. Pobyt v duchovnom svete je časom pokoja, pobyt na Zemi je pracovným časom.
Preto je zmyslom práce týchto majstrov aj ukázať ľuďom cestu, predviesť im, že je tu toho viac. Že je možné oveľa viac, a povzbudiť ich, aby rástli.

Ale je tu aj iný dôvod: na Zemi sa s kozmickými zákonmi často experimentuje, používajú sa alebo menia.
Možno sa budeš tomu čudovať, ale v nebeskej ríši existujú pracovné stanice, kde sa duchovní vodcovia, avatári svetla, pokúšajú experimentovať s telom. Preto boli dôležité aj experimenty s ľuďmi na Zemi – i keď sa ti to môže zdať bezcitné – aby preskúmali bunkovú štruktúru a aby zistili, nakoľko skutočne prenikla do mäsa božská tvorivá sila. Vzdialilo sa telo od božského tvorivého zámeru príliš ďaleko, alebo nesie už hmota božskú inteligenciu? Dokážu majstri svetla a anjeli strážni usmerňovať telo?
Takto sa na Zemi udiali drastické popravy, aby sa preskúmalo, ako ďaleko sa dostal človek a telo. V kozmickom meradle je to však – prepáč mi – nevyhnutné. Mnohí sa prihlásili a súhlasili, že to s nimi môžu robiť. Im patrí vďaka. Treba však aj povedať, že vo fázach najväčšej bolesti kričalo len mäso, lebo duša sa vzdialila, aby nemusela znášať telesnú bolesť ako duševnú. A tak, ako to skúšali na Zemi, robí sa to aj v kozmickom. Boli to nielen ľudia ale aj inteligencie z iných planét, ktoré sem prišli a robili pokusy s tunajšími tvormi. Skúma a skúša sa, nakoľko sa telo vyvíja. Práve na stupni, kedy Zem vstupuje do najbližšej vyššej frekvencie, je potrebné preskúmať, ako ďaleko sa ľudstvo dostalo. Tieto pokusy nezačali teraz, v tomto roku, ale už v minulosti.

Preto v dávnej minulosti prichádzali na Zem majstri svetla, aby testovali, akú životnosť má telo a ako ďaleko je Zem v procese vzostupu, lebo ľudstvo stále starne.
Na planétach, ktoré si kedysi navštívil, je normálne, že sa bytosti dožívajú oveľa viac ako sto rokov. Ľudia na Zemi dosahujú priemerný vek okolo osemdesiatky – osmička pre nekonečno a nula, životné číslo božského, ako praprincíp všetkého bytia. Zem je na prelome, a tak treba preskúmať, ako to funguje. Preto sú ľudia rozdelení na časť, ktorá odchádza, druhú, ktorá zostane, a napokon na tú, ktorá postupuje vyššie, pretože na povrchu Zeme nebude miesto pre všetkých.
To je tiež jedna z úloh tých, ktorí predlžujúc život, udržujú ducha v tele.

Jan Van Helsing

Zdroj: anch-book.eu

Túto knihu si môžete zakúpiť TU

Ďalšie súvisiace články

8 694 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.