Črevo ako zrkadlo nášho zdravia

aeypix

obrázok so súhlasom aeypix / FreeDigitalPhotos.net

Prečo? Alebo ako? Nuž, jednoducho. Zatvorím oči a na chvíľu sa prenesiem k moru. Slnko, šum mora, slaný vlhký vzduch. Stojím na brehu mora. Voda obmýva moje nohy. Cítim raz prílev teplej vlny, vzápätí studenej. Teplo a chlad sa striedajú v závislosti od prúdenia morských prúdov. Vietor sa dvíha, vlny sa hojdajú. Na duši cítim pokoj a pohodu. Otvorím očí a upúta ma čistota a priezračnosť morského dna. Aká irónia. Toľko ľudí sa tu premelie a morské dno je neuveriteľné čisté. Príroda sa premyslene stará o jeho čistotu. Strieda prúdenie vzduchu, ktorý vnímam cez vlny, tie ma hojdajú a hladia po duši. Zabúdam na problémy a starosti. Uvedomujem si, že aj naše črevo je akoby morom v mojom vnútri. Chráni má a zároveň sa stará o energiu, ktorú potrebuje aj tá najvzdialenejšia bunka môjho tela. Tenké a hrubé. Sú ako „siamské“ dvojčatá. Jeden bez druhého neplnia svoju funkciu na sto percent. Navzájom sa dopĺňajú. Hlavnou úlohou tenkého čreva je vstrebávanie. Každej bunke posiela energiu. Bunka pookreje a svedomite si plní svoju funkciu. Každá z nich je súčasťou zložitej siete organizmu. Ak akákoľvek bunka vypadne, sieť sa začne trhať. Bunky hladujú, odumierajú a nové nevznikajú. Nepostrehnem to hneď. Ostatné bunky hľadajú náhradne riešenie. Vzájomne sa obchádzajú, premosťujú a dopĺňajú. Zložitá sieť je akoby „zaštopkaná“. Dokedy? Hrubé črevo sa snaží pomôcť tenkému črevu. Jeho hlavnou úlohou je oddeliť potrebnú energiu od škodlivej. Škodlivú vylúči z organizmu von. Necháme ju vo WC.

Škodlivý prestretý stôl

Nastúpi úľava. Lenže pri ochorení tenkého čreva sa “valí” nespracovaná energia do hrubého čreva. Čo teraz? Zapojí celú svoju silu, aby ju z 2/3 svojej plochy poslalo do pečene a odtiaľ všetkým bunkám, ktoré na ňu čakajú. Chcú slúžiť a pracovať. Len 1/3 plochy hrubého čreva formuje stolicu. No v stolici sa časom objavia nespracované zložky potravy. Viazne premena hmoty na energiu. Bunky chradnú, sieť sa trhá. Objavia sa prvé symptómy chorôb. Do každej bunky sa dostala energia plná škodlivých látok a toxínov. Nastáva postupná otrava buniek a celého organizmu. Z mora sa stal močiar. Kvasí, hnije a množia sa plesne. Zápach sa šíri rýchlosťou svetla. Bunky sú “priotrávené”. Osamelé v boji hynú a organizmus ochorie. Diagnóza je už jasná. Čo? Chronická? Prečo? Kedy prebehla akútna forma? Žeby tie bolesti hlavy, neschopnosť sústrediť sa, striedanie nálad, nervozita, bolesti kĺbov, kostí, vyrážky na koži, nafúknuté brucho, kŕče, nepravidelná stolica…? Podvedome som sa určitým potravinám vyhýbala. Ale raz za čas neodolám. Som človek – pôžitkár. Ako odolať prestretému stolu? Doviedol ma k nemu čuch. Oči skákali z jedného jedla na druhé. Toľko farieb. Už len ochutnať. A jazyk. Škoda reči. Ochutnal z každého jedla. “Mľaskal” a “ochkal”. Jazyk si prišiel na svoje. Doslova sa “ukojil”. Neuvedomila som si hneď, že svoje črevo zaťažím. Nahádzala som mu nespočetné a nezlučiteľné kombinácie a vôbec ma nezaujímalo, čo bude ďalej. Bolehlav nenechal na seba dlho čakať. Chyba v stravovaní? Kdeže. V hlave to brní akoby mal mozog málo miesta. Práve teraz, keď je povinností čím ďalej, tým viac. Siaham po analgetikách. Bolehlav rýchlo ustúpil. Naivne som si myslela, že kríza pominula. Ale nie. Dostala som od svojho čreva “kopanec” do brucha. Kŕče, nafúknutie, bolesť. Brucho ako balón. To však nie je všetko. Následne kýcham, kašlem, soplím ako slon. V hrdle cítim hrču. Nemôžem hltať, ani hovoriť. Tmavé kruhy pod očami a zvýraznené vrásky. Pohľad do zrkadla je pre mňa utrpením. Pozerá sa na mňa zúbožená starena. Možno obraz mojej budúcnosti. K tomu všetkému ma nekonečne svrbí koža a vyrážkam sa veľmi dobre darí. Jedna vedľa druhej. Nielen veľa, ale aj rôzne typy a tvary. Raz sa potím, inokedy sa trasiem od zimy. Zo zrkadla sa na mňa pozerá “kôpka nešťastia”. Príučka, ktorú som dostala od svojho čreva, prišla práve včas. V hlave mi víri množstvo myšlienok. Si chorá celá? Máš o seba strach? Nie je to “kríž” na pleciach. Je to výzva. Výzva na zmenu.

Upratujme najprv v sebe

Najvyšší čas urobiť niečo pre seba. Zmena alebo “zabehané koľaje”. Kvalitný a plnohodnotný život alebo živorenie plné bolestí, utrpenia a strachu. Energia, výkon, mladistvý vzhľad alebo únava, depresie a choroba. Akoby som počula jemný šepot brucha. Pozeraj sa, čo máš na tanieri. Si predsa homo sapiens. Načo máš mozog, keď zvíťazí pokušenie? Ja som pre teba “druhý mozog”. Mám rozsiahlu spleť nervových vlákien a buniek a nespočetné množstvo veľkých a malých ciev. Už sa nepamätáš, že občas si dala na moje pocity. Strach, úzkosť a napätie pred dôležitým rozhodnutím. Radosť a priam slastné pocity z vydarenej práce. “Ciťák”, že je správny čas na vážne rozhodnutie. A nezabúdaj – v bruchu sa rodí aj nový život. Nezaslúžim si trocha pochopenia z tvojej strany? Dostala si do vienka bunky. Bunky sa spojili do tkanív, tkanivá do orgánov, orgány do systémov a výsledkom si ty – človek. My, všetky bunky, sme ti oddané, chceme ti slúžiť, aby si ty mohla prežiť plnohodnotný život. Od teba očakávame správne “nadávkovanú” energiu a čistotu. Kde je tá povestná hranica? Ak ju prekročíš, spoločníkom sa ti stáva obezita. Ak je jej málo, hladujeme. A čistota? Príbytok si poupratuješ – a svoje vnútro? Veď načo. Nevidíš špinu a prach. Je smutné, že si si to uvedomila, keď si ochorela. Tvoja túžba po živote ťa donútila zmeniť myslenie. Pod hrozbou choroby a strachu si pochopila, že si naozaj strojcom svojho šťastia. Chytila si sa “slamky”, vezieš sa a pokúšaš sa plávať. Ide to, aj keď s odretými ušami. Postupne objavuješ “Ameriku”. Nepozeraj sa do minulosti. Sú to dejiny. Ži prítomnosťou a pozeraj sa do budúcnosti. Celiakia prišla na návštevu. S úsmevom oznámila, že po celý môj ďalší život mi bude robiť spoločnosť. Stala sa ďalším členom rodiny. Surovo sa votrela do mojej priazne a začala udávať tón. Počúvať a trpieť. Nie. Dosť. Zrazila si ma na kolená, ale ja vstávam. Kráčam. Najprv pomaly a neisto. Začínam už cítiť pevnú pôdu pod nohami. Čo som zmenila? Stravu. Prirodzene bezlepkové potraviny mi ponúkla príroda. Liečba priamo z lona prírody.Ako to, že som ich predtým nevidela? Slepá a nevedomá. Už sa neuberám späť, kráčam vpred. Čo ešte k tomu? Zelené potraviny, probiotiká, beta glukány a vitamín C.

S Energy to ide ľahšie

Zelené potravinyChlorella, Spirulina Barley. Priniesli do čreva lúč svetla. Pozametali a povysávali. Po hnilobe, zápachu a plesniach už niet ani stopy. Probiotiká už nepotrebujú plynovú masku, aby prežívali. Majú vhodné prostredie. Množia sa a chránia ma. Imunita sa spamätáva zo šoku a silnie. Tráviaci systém spájaš iba s trávením a vylúčením nepotrebných potravín. O to väčším prekvapením je obrana organizmu. Nie je to len bariéra, ale neuveriteľné zmeny sa dejú aj na sliznici. Ako vieš, čo mi pomáha a čo mi škodí? Každá zložka v organizme má svoj “PIN” kód a my, všetky zložky imunity, už vieme, čo ponechať. Sliedime, pozorujeme a zneškodníme. Od “požieračov” na slizniciach až po tvorbu “špecifických” protilátok. Neustále sme v pohybe – či v krvi alebo miazge. Črevná sliznica je prvá obrana. 80% imunity hovorí za všetko. Sú to základy imunity. Tak ako pri stavbe domu. Ak sú pevné, dom sa nezosúva a nebúra. Má to svoju logiku. Prečo zanedbávaš základy svojho zdravia? Práve oni ti pomôžu prekonávať “nástrahy” života. Nad zložením potravy len mávneš rukou. Koľkokrát si mávla rukou nad porciou jedla na tanieri? Čuch, zrak a chuť ťa opäť úspešne prekabátili. Ak už zhrešíš, tak to naprav! Tvoje črevo je inteligentné. Bráni a bráni ťa. Každý prehrešok sa časom prejaví. Nielen rýchla “evakuácia” potravy, ktorú poznáš ako zvracanie alebo hnačka. Pomaly, ale isto si takto plníš “pohár”, ktorý časom pretečie a choroba je na svete. Nestrávená potrava hnije, kvasí, zapácha a rozkladá sa. Je to biologický materiál, ktorý pripomína kompost na záhrade. Záhradný použiješ pre svoj úžitok. Ale ten v tvojom čreve… Hniloba nemá úniku, ale hľadá si svoje cestičky. Našla. Cez stenu čreva preniká do krvného obehu a odtiaľ aj do tých najvzdialenejších buniek v mojom tele, usadí sa, užíva si a bunka chradne a odumiera. Objavia sa prvé príznaky choroby… Čo môžeš urobiť pre svoje črevo? Pošleš porciu zelených potravín, ktoré fungujú ako vysávač, a potom doplň “prospešné” bacily – probiotiká – PROBIOSAN. Najpočetnejšiu skupinu tvoria lactobacily. Vytvoria prostredie, ktoré doslova a do písmena ničí škodcov a nedovolí im rozmnožiť sa. Aj bunky imunity v čreve, ktoré sa volajú Peyerove plaky, potrebujú svoju dávku “dopingu”. Je ich nespočetné množstvo. Aby nenastal chaos a prevrat na autoimunitu, aby nepoplietli “PIN” kódy a neupadli do mikrospánku, lebo “tvoj dom” zdravia sa začne rúcať. Čo ešte môžeš pre svoju 1. obrannú líniu urobiť? Pozitívne stimulovať bunky imunity (makrofágy, neutrofily, NK bunky a T-lymfocyty) a zvýšením ich funkcie. Ako? Pomocou Imunosanu. Čo to je? Unikátnu kombináciu najúčinnejších prírodných látok na podporu celkovej (nešpecifickej aj špecifickej) obranyschopnosti organizmu. Obsahuje: kozinec blanitý, lesklokôrkovka obyčajná, atraktylový koreň, všehojivec štetinatý, vtáčí zob, ďatelina lúčna, pečiarka mandľová, zelený čaj a dangšen.

Keď nám telo zahrá

Vyhľadávanie a odstraňovanie cudzorodých látok v tele, ako napr. baktérií, vírusov, plesní, parazitov, infekcií, sa stane pre imunitné bunky hračkou. Nenechaj ich v tomto boji osamotené. Potrebujú aj vitamín C. Nášmu organizmu ho poskytne FLAVOCEL. Vitamín C – kyselina askorbová. Netreba ju zvlášť predstavovať. Poznali ju už z čias vojenských námorných výprav. Ďaleko od domova pohroma v podobe krvácania ďasien a vypadávania zubov (skorbut), zlé hojenie rán, únava, slabosť, oslabenie a lámavosť kostí… Zistili, že telo si ju nevie vyrobiť a treba ju dodať. Ale kto bude jesť enormné množstvo ovocia a zeleniny, keď potrebuje ukojiť všetky zmysly? Naložili na lode sudy s nevykvaseným vínom – a po skorbute ani stopy. Spokojný bol nielen kapitán, ale aj námorníci. Navyše, ani ich výkonnosť nebola na zahodenie. Prečo? Ako antioxidant je súčasťou mnohých metabolických reakcií. Nevidíme, ale cítime, že náš organizmus sa lepšie bráni a regeneruje. Cítim, ako aj tá najvzdialenejšia bunka pocítila prílev energie a čistoty. Organizmus akoby ladil nástroje a o chvíľu sa spustí koncert. Má predsa dvoch dirigentov. Mozog a brucho. Našli spoločnú reč. A pohľad v zrkadle? Úžas. Neuveriteľná zmena. Mám dôvod na úsmev. Nehrbím sa. Oči žiaria, kruhy nevidno – a vrásky? Boli tam vôbec? Stali sa súčasťou minulosti. Sila, kde si sa zrazu vzala? Uvedomila som si, že sa potrebujem starať nielen o vonkajší vzhľad, ale predovšetkým o svoje vnútro. Orchester sa naladil, koncert sa začal a celý organizmus rozkvitol do krásy. Púčik ruže sa rozvinul do krásnej ruže.

Autor článku – MUDr. Renáta Gerová bude prednášať na akcii:

Regenračné centrum

5 677 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.