Neplodnosť. Jednosmerka bez návratu?

dream designs

obrázok so súhlasom dream designs / FreeDigitalPhotos.net

Neplodnosť je jedna z najväčších tráum pre páry túžiace po potomkovi. O neplodnosti u ženy sme zvykli hovoriť, keď napriek ročnej snahe vedome otehotnieť, sa to nedarí, alebo keď žena nedokáže donosiť svoj plod. Po dlhých snaženiach sa páry dostávajú väčšinou k odborníkovi, ktorý podrobuje potencionálnu matku a otca rôznym fyzikálnym a hormonálnym testom. Podľa lekárskej vedy, ako sme si mohli zvyknúť, aj za neplodnosťou stojí nesprávne fungovanie organizmu, nejaká nezrovnalosť v pozadí. Vo väčšine prípadoch vyšetrení sa aj nachádza nejaký telesno-hormonálny dôvod pre neplodnosť, ale napriek terapii sa častokrát nedostavujú želané výsledky. Podľa lineárnej logiky za všetkým musí byť logická príčina, čo vedie k snahe danú príčinu viacnásobne bezúspešne nájsť. Vyšetrenia sa opakujú, až sa v konečnom prípade pristupuje k procesu umelého oplodnenia. A ani to nie je vždy úspešné. Nakoniec pacientovi dôjdu peniaze, či viera a problém ostáva nedoriešený. Tieto prípady sa vedecky klasifikujú ako neplodnosť z nejasného dôvodu. S týmto nevyriešeným stavom sa potom musia pacienti = páry horko popasovať…častokrát na úrovni doživotného rozsudku.

Ale naozaj nie je riešenie?

„Zázračné“ prípady

Horeuvedené prípady sú častejšie, ale poznáme aj iné zaujímavé príbehy. Manželská dvojica natoľko túži po dieťati, že si ho adoptuje. Po adopcii dovtedy neplodná manželka náhle otehotnie. Poznáme prípady, keď pár splodí potomka až po ukončení všetkých neúspešných terapií u lekára. Potom sú prípady, keď matka, ktorá prišla o svoje dieťa, nedokáže otehotnieť do okamihu uvoľnenia pocitu smútku za nebohým dieťaťom, k čomu prichádza častokrát až po riadenej psychoterapii.

Ale bolo by dobré poznať, čo sa skrýva za týmito zázračnými prípadmi, pretože by sme s tým mohli vedome pracovať v náš prospech.

Dobrá správa je, že poznáme recept na zázrak!

Lineárna a cyklická príčinná súvislosť

Ortodoxná medicína vníma neplodnosť ako zrnko piesku, ktoré sa dostáva do mechanizmu a treba ho odstrániť. Systémový prístup sa však pýta aj na širšie súvislosti: pýta sa, čo je za neplodnosťou, aká je jej funkcia, čo sa deje v rodine, prostredí človeka na čo najlepšou odpoveďou tela je práve neplodnosť. Ak pristupujeme k otázke z tohto pohľadu, odpoveďou na neplodnosť nemusí byť terapia, ale zmena sociálnych vzťahov, okolností človeka.

„Zmysel“ neplodnosti

Žeby telo malo pádny dôvod na neplodnosť? Žeby išlo o reakciu tela na podmienky v okolí? Žeby neplodnosť bola ochranným mechanizmom tela v záujme ženy a nenarodeného dieťaťa? Teória o maximálnej snahe zvieraťa zabezpečiť šírenie svojho genofondu v rámci rodu je veľmi známa. Podľa evolučnej teórie zviera zvažuje tieto okolnosti počas celého svojho života.

Podľa pozorovaní, ak napr. na istom území klesá počet nových jedincov, zvyšuje sa hustota obyvateľstva, znižuje sa úroveň obživy v okolí, zviera má nevhodné sociálne zaradenie atď., zvieratá (napr. zajace, mačky) dokážu reagovať na možnú kopuláciu cielenou ovuláciou, aby maximalizoval možnosť oplodnenia, prežitia. Vo zvieracej ríši je evidentné, ale u človeka to nemusí byť inak, že fertilita kopíruje istú sezonalitu. Deti sa síce rodia počas celého roka, ale v istých mesiacoch je napr. frekvencia narodených detí s autizmom, schizofréniou výrazne vyššia.

Inak povedané, zohľadňujúc okolnosti prostredia evolúcia u človeka vyvinula isté neuro-hormonálne mechanizmy na regulovanie vlastnej plodnosti. Prakticky existujú dve stratégie v oblasti šírenia génov formou plodenia: veľa potomkov s nízkou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča alebo malý počet potomkov s relatívne vysokou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča. Túto podobu reflektuje aj porovnanie plodenia detí v rozvojových štátov Afriky so západným svetom. Zdá sa, že tu ide hlavne o evolučné tlaky v tejto oblasti zabezpečiť prežitie adekvátneho počtu potomstva.

Stres a schopnosť reprodukcie

Mnohé výskumy poukazujú na prepojenosť evolučných pravidiel u človeka podobne ako tomu je vo zvieracej ríši. Napr. počas vojen, prírodných katastrof sa ženský menštruačný cyklus častokrát pozastavuje, nastupujú iné komplikácie. Je známe, že napr. intenzívne športovanie, balet v predpubertálnom veku spôsobuje časové posunutie prvej menštruácie o 1-3 roky. Podobne normálny cyklus v dospelom veku môže ovplyvniť aj intenzívny fitnes tréning, či intenzívna forma športu. Archaické mechanizmy nášho tela túto náročnú činnosť vnímajú ako stav pohotovosti podobný krízovým životným situáciám, preto plodenie dočasne obmedzujú. Podobnej zákonitosti sa podriaďuje aj zamedzenie menštruačného cyklu u podvyživených dievčat v krajinách tretieho sveta, či žien trpiacich na anorexiu alebo podrobujúcich sa intenzívnej diéte. Podvýživa totiž dáva signál mozgu, že prostredie je nevhodné na plodenie a zaopatrenie potomstva. Podvýživa je samozrejme veľmi individuálny pojem. Faktom je, že u kontrolnej skupiny žien, kde ich požiadali o zvýšený príjem stravy do pol roka 50% neplodných žien otehotnela. Je zaujímavé, že v kontrolnej skupine sa nachádzali aj obézne ženy, kde dodatočný zvýšený príjem živín vyriešil ich dlhoročnú neplodnosť. Ako argument sa uvádza, že každý z nás má istú vhodnú biologickú váhu, ak sa jej vzdiali, je tu riziko nástupu neplodnosti.

Podľa druhej štúdie aj obezita môže byť príčinou neplodnosti. Doterajšie prípady pojednávali o biologickom strese spôsobiacom neplodnosť. Psychologický stres však môže byť tiež príčinou neplodnosti, keďže mozog medzi druhmi stresu nerozlišuje. Podľa výskumov kde si ženy viedli menštruačný aj tzv. stres kalendár sa potvrdilo, že k vynechaniu, nepravidelnosti cyklu došlo v stresových obdobiach resp. v časoch veľkej fyzickej záťaže. Prepojenosť stresu na plodnosť, dokonca na možnosť potratu je evidentná. Zároveň je potvrdené, že emocionálna stabilita v mesiaci splodenia potomka bola oveľa lepšia ako v mesiacoch tzv. neúspešných pokusov. Výskumy potvrdzujú, že neplodnosť podporuje aj chronický stres a depresia.

Chemická kuchyňa nášho evolučného vývoja

Normálny menštruačný cyklus je predpokladom reprodukčnej schopnosti a je riadený komplexným mechanizmom. Na piedestáli aparátu je hypothalamus, ktorý sa prostredníctvom nervových a hormonálnych vplyvov spolupodieľa na väčšine biologických pochodoch. Hypofýza v pozícii nádrže na požiadavku hypothalamu, či tela manažuje prísun želaných hormónov. Príslušné hormóny sa krvným obehom dostávajú do vaječníkov a maternice, zároveň hormóny sú posielané i v spätnom móde pre potrebu regulácie a spätnej väzby.

Hypothalamus a hypofýza sú zároveň aj na vrcholku aparátu stresovej reakcie tela. V takomto prípade sa vylučované stresové hormóny dostávajúce do nadobličiek tvoriac požadovanú úroveň kortizolu, čím sa telo cielene aktivizuje.

Práve skúmaním prepojenosti stresu a schopnosti reprodukcie sa dokázalo, že vylučovanie tzv. streshormonov bráni mechanizmu reprodukcie v rámci maternice a vajíčkovodov, zároveň tlmí tvorbu tzv. gonadického hormónu. Tzv. corticotropin releasing hormone (CRH) je doslovne hormónom regulácie reprodukcie. Jej produkciu zabezpečuje tak hypothalamus ale aj maternica počas tehotenstva, postupom času v čoraz väčšom množstve. Avšak CRH z rozličného zdroja má protichodné účinky. CRH z hypothalamu zabraňuje otehotneniu z dôvodu evolučného rizika zlých životných podmienok, kým CRH z maternice bráni vplyvu hypothalamu v záujme udržania plodu, dokonca istá úroveň CRH je zabudovaným faktorom pre správne načasovanie spustenia prirodzeného pôrodu.

Počas chronického stresu, v stave úzkosti, predovšetkým v stave depresie je hypothalamická úroveň CRH natoľko vysoká, že môže rezultovať do neplodnosti. Aj to je dôvod toho, prečo je traumatická udalosť navyšujúca celkovú úroveň CRH potencionálnym spúšťačom predčasného pôrodu, dokonca potratu u ženy. Tendencia k predčasnému pôrodu u žien, ktoré boli napr. v detstve vystavené zneužívaniu vedci zdôvodňujú tým, že daná trauma doživotne navyšuje úroveň hypothalamického CRH, čo počas tehotenstva dodatočne navyšuje hladinu CRH produkovanú maternicou, čo má nepriaznivé dopady na optimálny priebeh tehotenstva, navodzuje “pokyn” na pôrod skôr než je tomu potrebné.

Stresové hormóny kortizolu majú mnohé pozitívne účinky na utlmenie bolesti a zápalu, preto sú súčasťou mnohých farmák, pričom však ich dlhodobé užívanie má za následok poruchy reprodukcie. Ako sme spomínali, mozog nerozlišuje medzi psychologickým a biologickým stresom. Hlad, nízka hladina cukru v krvi u pacientov s diabetom zvyšuje hladinu hypothalamického CRH, preto ich úroveň reprodukcie je oproti zdravým ženám výrazne ohrozená.

V zaujímavom prepojení je i stravovanie, úzkostlivosť na jednej strane a neplodnosť na stane druhej. Známe pojmy: úzkostlivý jedák, depresívny vychutnávač jedla predurčuje skutočnosť, že istá skupina ľudí svoj negatívny psychický stav kompenzuje jedlom. Tento mechanizmus vysvetľuje vplyv tzv. hormónov páliacich tuky = leptiny pôsobiacich v tukových tkanivách. Tento hormón reguluje cez hypothalamus telesnú váhu a potrebu príjmu stravy u človeka. Zdá sa, že za nadváhou je rezistencia spomínaného leptínu: I keď je hladina leptínu v tele človeka vysoká, hypothalamus nereaguje na spätnú väzbu. Práve leptín ma viacero zaujímavých účinkov. Bráni napr. tvorbe CRH t.j. príjem potravy navyšujúcej leptín má protistresové účinky. Aj preto mnoho ľudí tzv. piknickej telesnej štruktúry charakterizuje bodrosť, veselá povaha. Zároveň sa potvrdilo, že u zvierat, nezávislých na váhe, podávanie leptínu pozitívne vplýva na ich reprodukčnú schopnosť. T.j. nízka úroveň leptínu spôsobená hladovaním, zároveň vysoká hladina CRH zamedzuje reprodukcii. Je to dôvod pre “podporu nadváhy” v prospech boja proti neplodnosti. Na druhej strane pri obéznych ľuďoch práve rezistencia na leptín je dôvodom na ich neplodnosť.

Dané poznatky vrhajú nové svetlo na postupy ortodoxnej medicíny, ktorá za funkcionálnou neplodnosťou hľadá len hormonálne vychýlenie jedinca, čo sa hormonálnou, farmakologickou liečbou snažia cielene upraviť. Tento hormonálny “neporiadok” v tele však cez systémový pohľad nie je žiadna nezrovnalosť, ale optimálna reakcia tela na daný psychicko-fyzikálny stav tela človeka. Boj proti evolučným pravidlám nemôže byť z pozície ortodoxnej medicíny tým pádom trvalo úspešný.

Nový prístup k neplodnosti

Mnohé výskumy poukazujú na negatívny vplyv stresu. U žien trpiacich depresiou je riziko neplodnosti oveľa vyššie, zároveň depresia vznikajúca z dôvodu neúspešných pokusov otehotnieť stav len zhoršuje. Tento fakt potvrdzuje aj výskum, kde sa dokázala vyššia neúspešnosť umelého oplodnenia u žien trpiacich depresiami. Riadená psychoterapia na strane druhej u depresívnych žien zvýšila mieru otehotnenia a úspešného donosenia potomka na 60% oproti skupine, ktorá sa na terapii nezúčastnila, kde miera dosiahla len 24%.

Tak teraz všetci k psychológovi?

Neplodnosť, ako sa spomínalo, má viacero dôvodov. Ak napr. niekomu dokázateľne neplodnosť spôsobuje nepriechodnosť vajíčkovodov, ešte môže trpieť, aj kvôli danému faktu, depresiami. Človek je komplexný tvor a pýta si komplexné “riešenia”. K dnešným lekárom sa však najnovšie vedecké objavy dostávajú veľmi pomaly. Dnešná medicína je zároveň na vojnovej nohe so psychológiou, čo si koniec koncov v tomto prípade najviac “zlíznu” práve neplodné páry. “Nešťastné” manželstvo, nesprávna voľba kariérnej dráhy, nespracovaná trauma, či bolestivé úmrtie blízkeho môže spôsobiť “nemú” depresiu u ženy, na ktorú si človek časom “zvykne”, spolužije s ňou, vidí svet trochu v tmavších farbách. Aj to je dôvod, prečo neprávom, ale dané osoby ľahko prijímajú fakt, že sú to práve oni, ktorí nemôžu mať ani dieťa. Aká to škoda…pričom vyriešenie potiaží je častokrát prenosom…pod lampou zvykne byť najväčšia tma….

Autor: Mgr. František Nagy

6 115 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.