RAKOVINA. Od tápania v hmle k hľadaniu odpovedí na otázky

Michael Elliott

obrázok so súhlasom Michael Elliott / FreeDigitalPhotos.net

Rakovinu mnohí z nás stotožňujú s pocitom bezmocnosti. Ten je posilnený aj o skutočnosť, že dlhoročné prísľuby akademickej medicíny o nájdení posledného článku v reťazci ku konečnému riešeniu sa nenapĺňajú. Je objektívne poznamenať, že k tomu dochádza aj za “pomoci” farmaceutického priemyslu, ktorý sa zaujíma skôr o fázu ošetrovania pacienta než o fázu prevencie horeuvedeného ochorenia. A nielen tohto ochorenia……
Ak si prečítate národný program boja a prevencie proti rakovine ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, tak zistíte, že ide vlastne, možno na ojedinelé výnimky, len o tzv. národný program detektovania ochorenia. Tematika prevencie sa väčšinou okresáva na úbohu magickú formulku: “stravujte sa striedmo a vyživujte svoje telo pestrou stravou bohatou na živiny a vitamíny”. Je to naozaj pravda. Takto sme na tom v našej spoločnosti. Ak mal niekto to “šťastie” pobudnúť, čo i len na chvíľu, na onkológii ako pozorovateľ, tak zbadá, že toto nemôže byť systémový prístup tak k prevencii ako ani k liečeniu takého komplexného ochorenia. Tak prečo to pacient trpí? Pretože je v pozícii podriadeného, zúfalého bojovníka o život, je v stave laika vo svete ľudí, ktorí sa tvária, že svedomito, horlivo a pomocou najlepších znalostí vedia, čo majú robiť. A to všetko len pre zdravie pacienta. Je to naozaj tak?
Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré vedecké nezrovnalosti v širšom kontexte v príslušnej tematike: strava, mamografia, psychoterapia, karcinogény, a pomôcť sa zorientovať v panike, nadobudnúť aspoň penzum poznatkov pred Vašou cestou smerom z hmly k slnečnému svitu.

Tak poďme krok za krokom…

Všetky civilizačné ochorenia dokážeme zdôvodniť tým, že naše telo sa vzdialilo od svojich evolučných pravidiel fungovanie. V tejto etape argumentov ešte mnohí stoja na podobných názorových premisách cítiac, že aktuálna spoločenská doba nášmu zdraviu asi veľmi neprospieva. Zdanlivé smery von z marazmu ponúkajú mnohí, ale bez hlbokého uvedomenia si toho, že kto sme a čo robíme, to bude vždy len dočasný úspech k trvalému zdraviu. Ucelený prístup k prevencii a liečbe predstavuje koncept germánskej novej medicíny, avšak tematiku rakoviny dnes priblížime z iných, nemenej zaujímavých oblastí.

Si naozaj to, čo ješ? Zdravé stravovanie je kľúčové tak pre prevenciu ako aj pre pocit vnútornej pohody. Jej reálny vplyv na zdravie sa kalibruje odborníkmi v rozmedzí 30-70%. V tomto duchu to je i v prípade jej vplyvu na vznik rakoviny. Ak je napr. pre niekoho 30% málo, nič to nemení na tom, že vplyv je evidentný. Určite by mnohí pacienti boli vďační, keby tých 30% neboli bývali podcenili pred vypuknutím chorobnej zmeny. Z hľadiska prijatej stravy kľúčové položky sa javia nasledovné: vitamíny, minerály, rastlinné steroly, polyfenoly, isociáty, saponiny, tuky. Budeme ich vzhľadom k vzniku rakoviny analyzovať postupne.

* Vitamín A: nedostatok zvyšuje riziko rakoviny, ale nádeje v daný vitamín nenaplnili pozitívne očakávanie vo vedeckých testoch. Užívanie napr. beta-karatínu u silných fajčiarov neznížilo riziko rakoviny pľúc, v jednom prípade dokonca došlo k nárastu o 16%, v druhom až o 40%. Na druhej strane lycopén nachádzajúci sa v rajčinách znižuje úmrtnosť na celú paletu rakovinových zmien o 50%. Jej ochranný vplyv je silne podložený predovšetkým u rakoviny tráviacej sústavy a prostaty.
* Vitamín C: vďaka širokospektrálnemu účinku jeden z najúčinnejších prostriedkov boja proti rakovine. 60 mg oficiálne odporúčanej dennej dávky postačuje akurát na prevenciu voči skorbutu. Podľa epidemiologických výskumov 500 mg vitamínu C denne má 10-30% vplyv na prevenciu voči rakovine. Mnohé prieskumy dokazujú, že 20-40 gramov vitamínu C denne je vplyvným účinkom pri podpore liečby nádoru. Jej intravenózne užívanie dodatočne zvyšuje jej účinnosť.
* Na vplyv nedostatku vitamínu D na vznik rakoviny sa upriamuje pozornosť predovšetkým v posledných dvoch dekádach. Tento fenomén sa dostal do povedomia vo vzťahu k výskumu rakoviny prostaty, ktorej výskyt sa na Zemi výrazne z hľadiska frekvencie výskytu líši. Smerodatným rozlišovacím znakom daných geografických regiónov je predovšetkým dĺžka vplyvu slnečného žiarenie počas dňa. Vitamín D sa syntetizuje totiž za pomoci slnečného žiarenia. V miernom podnebnom pásme, okrem letných mesiacov, obyvateľstvo trpí chronickým nedostatkom vitamínu D, čo má za účinok 2-3 násobok výskytu rakoviny. Zároveň 30% obyvateľstva je vybavená takým genetickým receptorom vitamínu D, ktorý výrazne sťažuje adekvátne spracovanie vitamínu D našim telom. Z tohto pohľadu denný príjem by z pôvodných 200-400 NJ (Národná jednotka) mal byť aspoň na úrovni 1000-2000 NJ. Práve oficiálne proklamované vyhýbanie sa slnečnému žiareniu môže mať nedozerné následky a je z princípu založené na falošných základoch. Za 30 rokov proklamovanej prevencie v horeuvedenom duchu sa totiž úmrtnosť na melanóm kože paradoxne strojnásobil.
* Pri užívaní vitamínu E došlo k zvýšeniu preventívneho účinku, jeho vplyv však, v porovnaní s ostatnými vitamínmi, nebol presvedčivý v boji s rakovinou.

* Z minerálov ako najväčší bojovník proti rakovine sa profiluje selén. Práve agresívne využívanie poľnohospodárskej pôdy má za následok znižovanie jeho obsahu v pôde. V provinciách Číny kde intenzívne využívanie pôdy spôsobuje nízku výživovú hodnotu vypestovaných plodín, nariadené masové užívanie selénu znížilo výskyt rakoviny pečene až o 50%. Podľa amerického výskumu užívanie 200 mikrogramov selénu denne počas obdobia 5 rokov znižuje výskyt rakoviny o 63%. Je potrebné poznamenať, že silné zastúpenie ovocia a zeleniny v jedálničku má protirakovinové účinky. Čo je za tým? Rastlinné steroly. Ich najhlavnejšou zložkou je beta-sitosterol nachádzajúci sa v: palme, sóji, tekvici, ražných krúpoch, pšeničných klíčkoch. Ich pravidelný príjem má dokázaný efekt na prevenciu rakoviny prostaty, hrubého čreva.

* Z polyfenolov sú najznámejšie flavonoidy nachádzajúce sa v zelenom čaji, červenom vine, ovocí, zelenine. Výrazný obsah izoflavonov má sója s preukázaným vplyvom proti rakovine prostaty, krčka maternice, vaječníkov, prsníka. Resveratrol nachádzajúci sa v obale červeného hrozna, v červenom vine, burských orieškoch má vplyv na zamedzovanie delenia buniek, ale po požití sa v tele rýchlo rozpúšťa, preto jej vplyv je neurčitý. Proti rakovine prsníka sa osvedčili ľanové semienka obsahujúce lignan, pričom jej denný príjem by mal byť na úrovni aspoň 25 gramov. Svoj vplyv tlmočia, podobne ako isociáty, cez blokovanie receptorov estrogénu.
* Isociáty obsiahnuté v brokolici, karfiole, ružičkovom keli bránia proti rakovine pľúc, prostaty, hrubého čreva, prsníka.
* Saponiny sú obsiahnuté už v spomínanej sóji. Podľa kórejských vedeckých štúdií sa na pozorovanej skupine preventívna funkcia prejavila na úrovni až 70%.
* Z pohľadu tukov sa ako kľúčová ukazuje omega-3, ktorá chronicky chýba v našej strave. Jej denné dávkovanie na úrovni 15 gramov počas obdobia 5 rokov pomohlo k úplnému odstráneniu neoperovateľných pľúcnych nádorov u pacienta pôvodne v terminovanom štádiu rakoviny. Na strane druhej prebytok omega-6 v našej strave má negatívny účinok.

Konklúziu odporúčaní pre stravovanie na prevenciu voči rakovine môžeme zhrnúť nasledovne: veľa zeleniny, ovocia a rybieho tuku.

Už spomínaná detekcia rakoviny je druhou diskutovanou témou dnešných dní. Objavme preto spoločne zákulisie tak známej mamografie. Prof. Michael Baum, otec prvého strediska detekcie rakoviny v Británii, prvý predseda Britskej onkologickej spoločnosti v roku 1988, sám neskôr vystúpil z Breast Cancer Screening Committee a prihovoril za to, že mamografia má jednoznačné opodstatnenie len v prípadoch žien, kde je genetická predispozícia rakoviny prsníka dokázaná na základe predošlých prípadov v rodine.

Mamografia sa v západnom svete stala doslovne svätou kravou medicíny. Prezumuje sa, že čim skoršia detekcia chorobnej zmeny, tým väčšia šanca na vyliečenie ochorenia. Nakoľko je však produktívne bádať po chorobných zmenách v populácii bez príznakov? A čo sa stane vtedy, ak väčšina alebo prinajmenšom veľa detekovaných rakovinových bujnení, ktoré sú podľa výskumov buď intraduktálne, benígne, rastúce pomalým tempom, nebudú viesť k ochoreniu, či dokonca k smrti pacienta?

Čo ak cenou za nachádzania nezhubných, neškodných hrčiek sú roky života v úzkosti, potencionálne nebezpečné lekárske zásahy.

Potencionálne hrozby: nesprávne pozitívne nálezy môžu viesť k neprimeranej psychickej záťaži a k potencionálne nebezpečnému lekárskemu zásahu.

Problém mamografie je hlavne v neobjektívnom informovaní žien, ktorý sa upriamuje len na výhody tohto detekčného prostriedku. O mnohých nesprávnych pozitívnych nálezoch končiacich psychickými mukami pacientok a o následnej “preventívnej” liečbe sa mlčí. Vo vedeckých výskumoch sa napr. preukázala vyššia úroveň detekcie rakoviny u žien s pravidelnou návštevou mamografie než u kontrolnej skupiny, ktorá pravidelnou mamografou neprechádzala. Daná skutočnosť naznačuje, že u kontrolnej skupiny istá časť rakovinových zmien nedospela do štádia, keď sa prejavili aj príznaky choroby, prípadne ohrozili zdravie, dokonca život ženy. Čím viac detekcie, tým viac chorých??? Medializovaná propaganda strachu len podporuje stratu viery v múdrosť vlastného tela a podsúva nám potrebu nevyhnutnosti lekárskych zákrokov.

V Anglicku sa ženám až po dovŕšení 50 roku života na 3 ročnej báze umožňuje bezplatná mamografia zdôvodnená tým, že rakovina prsníka sa u 9 žien z 10 prejaví až po menopauze. Nie je to trochu neskoro? Jej bezplatnému poskytovaniu pod danou vekovou skupinou sa zamedzuje z farizejského dôvodu, že sa tým šetria náklady. Fakt, že taká aplikácia Herceptínu po vypuknutí rakovinového ochorenia stojí 20,000 libier na pacienta odkrýva bezzubosť argumentu chýbajúcej podpory bezplatnej detekcie pre ženy v akomkoľvek veku. Prečo nemáme bezplatnú prevenciu, ak vieme, že liečenie je finančne veľmi náročné?

Inak povedané, žiadna systematická prevencia, žiadne poradenstvo v duchu princípov zdravej životosprávy, nemožnosť bezplatnej detekcie pre ženy v akomkoľvek veku, šírenie paniky a čakanie medicínskeho aparátu na možnosť aplikovať finančne náročnú liečbu u pacienta. Spoznanie príčin rakoviny prsníka vo svetle týchto poznatkov určite nie je o prevencii, ale len úbohej úrovni detekcie masívne podporovanej zdravotníckym systémom.

Viete si dokonca predstaviť, že celý tento detekčný aparát hltiaci miliardy z rozpočtu môže byť zbytočný a možno aj škodlivý?

Vedecké výskumy porovnávajúce účinnosť mamografie a samodetekcie vo Švédsku a Kanade realizované na veľkej populačnej vzorke preukázali, že mamografia ako taká neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Ak však neprináša pridanú hodnotu, môže byť nebezpečná? Žiaľ môže. Predstavuje ju riziko zbytočného preventívneho lekárskeho zákroku. Tým, že mamografia odkryje aj mnohé samovyšetrovaním nezistiteľné zmeny, ktorých budúci priebeh je nemožné prognózovať, sa lekári dostávajú do nezávideniahodnej situácie. A čo teraz? Zbytočné chirurgické zákroky, zohavovanie žien atď. v záujme prevencie: zákrok typu “pre istotu to odstránime” sa pohybuje celosvetovo na úrovni 20-60%. O doplnkovej chemo-radioterapii už hovoriť asi ani nemusíme. Spätne sa samozrejme zbytočnosť lekárskeho zákroku už ťažko dokazuje. Podľa americkej štúdie u žien, ktoré od 40 roku svojho života pravidelne chodia na mamografiu, v sledovanom období 10 rokov aspoň raz sú konfrontované nesprávnym pozitívnym výsledkom mamografie. U 10 000 žien za 10 rokov to znamená potrebu biopsie až u 2000 z nich. Ak ste už čakali na histologické výsledky takéhoto odberu, ktorí častokrát trvá dlhé týždne, viete si asi predstaviť psychickú traumu, ktorú žena vtedy zažíva. Ak sa predsa len preukáže neopodstatnenosť paniky, tak sa to lekárom okomentuje spôsobom : nuž, stalo sa…

Vráťme sa však na okamih k strave našej každodennej. Jeme, aby sme žili a nežijeme, aby sme jedli…. Známy výrok, ktorý však nič detailné napr. o prevencii voči rakovine prsníka vďaka strave nehovorí. Najnovšie výskumy skúmajúce stravovanie človeka na evolučnej báze potvrdili zaujímavé fakty. Za rakovinou prsníka nestojí nadmerná spotreba masa, ale uhľohydrátov = cukrov. “Lowcarb” stravovanie založené len na cukroch zo zeleniny, ovocia, a dostatočnom prísune bielkovín a tukov sa stáva odpoveďou na mnohé otázky vo výžive. Výskum potvrdil, že u žien, kde 62% kalórií jedálnička tvorili uhľohydráty, riziko rakoviny bolo až dvojnásobné. U tých ktorých príjem bol na úrovni 52% alebo nižšie sa toto riziko nepotvrdilo. Predovšetkým rafinovaný cukor podporuje tvorbu inzulínu, ktorý má následný vplyv na delenie buniek. Tým sa zvyšuje aj riziko vzniku rakovinových buniek, čo však zatiaľ výskum nepotvrdil, i keď existujú v tomto smere predpoklady. Dostatočná úroveň vlákniny v strave má vplyv na vstrebávanie uhľohydrátov v čreve, čo je tiež preventívne nápomocné. Tieto poznatky však samozrejme vôbec nezdôvodňujú oprávnenosť nadmerného prísunu živočíšnych tukov a bielkovín, či vynechanie zdravých sacharidov v našom jedálničku, ako si to mnohí žiaľ dezinterpretujú.

O vitamíne D aj jeho protirakovinovom vplyve som už písal na začiatku článku. Vo svetle výskumov lekárov Anthony J. Yun-a, Sigismund Peller-a, Cedric F. Garland-a sa dostávame k zaujímavým poznatkom. Od spustenia kampane proti nebezpečnému slnečnému žiareniu sa na Zemi paradoxne strojnásobila úmrtnosť na melanóm kože, o odignorovaní pozitívneho vplyvu vitamínu D na biologické pochody v tele ani nehovorím. Štúdie Cancer Research zo severnej Ameriky poukazujú na až 2.5 násobnú úmrtnosť na rakovinu na severe krajiny ako na jej juhu. Výskyt rakoviny všeobecne taktiež kopíruje tento geografický činiteľ. Súvislosť?

Pozitívne protirakovinové účinky slnečného žiarenia sa jednoznačne pripisujú B (UVB) žiareniu, ktorého vplyvom sa vytvára vitamín D3. Vitamín D3 vznikajúci z vitamínu D2 si môžeme dopĺňať aj z vajec, rýb, celozrnného pečiva, mlieka atď. Preto novodobé štúdie úroveň vitamínu D v tele vnímajú viaczdrojovo.

Nedostatkom vitamínu D predovšetkým v zimných mesiacoch trpí 40-50% populácie severnej pologule, čo má aj evidentné zdravotné dopady. Napr. u rakovín detektovaných v letných mesiacoch sa prejavil menej komplikovaný priebeh, dlhšie prežitie pacientov.

Aj pigmentácia kože zohráva svoju úlohu pri zúžitkovaní prospešných lúčov. Opálená, hnedá pokožka vstrebáva slnečné lúče v menšom množstve. Aj preto je medzi afroameričanmi z dôsledku chronického nedostatku vitamínu D výskyt rakoviny 1.5 až 2 násobný. Ďalším dodatočným poznatkom je nižšia úroveň spracovania vitamínu D telom v závislosti na úrovni obezity.

Profesori William Grant a Michael Hollick v roku 2005 potvrdili, že pomer prospešného UVB a škodlivého UVA žiarenia je paradoxne najpriaznivejšia v poludňajších hodinách. Výskum medzi pacientmi s melanómom z 80. rokov 20. storočia uskutočnený v roku 2005 sa potvrdil opäť zaujímavý fakt. Výrazne dlhšie prežili tí z nich, ktorí sa vo svojom živote opaľovali častejšie. Úroveň prežitia u “letných” pacientov oproti “zimným” bola, na prekvapenie, vyššia o 30%. Len doplním, že denný odporúčaný príjem u dospelého 1000-2000 NJ zvyšuje úroveň vitamínu D v krvi len o 6 nanogramm/ml, kým reálna potreba je na úrovni 30-50 nanogram /ml, dokonca až do úrovne 150 nanogram /ml nie sme svedkami žiadnych negatívnych zdravotných dopadov. Podľa Cedric F. Garland.-a predávkovanie vitamínom D je reálne až po dlhodobom užívaní aspoň 10 000 NJ denne.

Pre tých ktorí si to ešte nepripúšťajú, vyslovím danú myšlienku: liečba rakoviny je biznis s miliardovými ziskami a jej prevencia nepredstavuje dostatočnú podnikateľskú príležitosť pre isté kruhy spoločnosti. Účinný vitamín D nemôžete dať do okov patentu a peňažne ryžovať z monopolu na trhu. Nemôžete to dostatočne speňažiť. Je to žiaľ tak….

Pre fanúškov konšpiračných teórií by som však stav našej vedy neúspešne skúmajúcej otázky zdravia neopisoval ako skupinu tajných agentov farmaceutického priemyslu lietajúcich s peniazmi naloženými v obálkach podplácajúc krivé svedectvá vedcov = lekárov. Mechanizmus je dômyselnejší, inteligentnejší. Ide skôr o podporu- potláčanie vnímania ľudí v požadovaný smer. Dôležitým bodom v tomto duchu je aj finančná poddimenzovanosť vedy, ktorá je podporovaná v smere, ktorý je zaujímavý a výnosný pre financujúcu stranu. Pre porovnanie: ak veríme len v biológiu fyzického, materiálneho tela, tak sa snažíme vyvíjať len materiálne prostriedky zamedzujúce nežiadúcim telesným zmenám. Neštudujeme iné súvislosti…. Veda ide dopredu, ale nie rovnakým tempom na všetkých frontoch… je to však veľká škoda na úkor hlavne pacientov. Pretože prichádzajú o účinne alternatívy liečebné postupy za zlomok cenu…

Zaujímavý smerom, pionierom v prerážaní materiálnych bariér už spomínanej ortodoxnej medicíny je nový odbor psychoneuroimunológia. Už aj v radoch ortodoxnej akademickej medicíny sa totiž závan prepojenosti tela = hormonálneho a imunitného stavu a psyché = duše, pocitov človeka začína pomaly udomácňovať.

Tieto prípady prepojenosti v tele človeka nie sú zďaleka mysteriózne, majú reálny, zdokumentovaný, vedecký základ. Jedným z mediálne známych prípadov je tzv. Krebiozen story z onkologického oddelenia nemocnice kalifornskej univerzity z roku 1957. Pacient v terminovanom štádiu sarkómu lymfatickým uzlín sa na základe placebo efektu v krátkom čase úplne uzdravil. Jeho smrť bola neskôr spôsobená opätovným oživením mediálnej témy o neúčinnosti užitého “zázračného” séra. Pacient zapochyboval o svojom vyzdravení, príznaky sa vrátili. Poučenie? Viera lieči? Áno. Trochu vedeckejšie: psychické pochody majú potvrdený vplyv na imunitu, fungovanie tela, psyché je totiž pánom tela. Nie je to mystika, je to potvrdený fakt. Mnohé alternatívne smery liečby, bez znevažovanie ich účinnosti, svoju silu čerpajú hlavne zo získania symbolickej kontroly pacienta nad ochorením.

Na základe pokusov na zvieratách sa potvrdil fenomén, že u beznádejných prípadov je vyliečenie sa z rakoviny len 27%, u kontrolnej skupiny vystavenej nulovému stresu úroveň dosiahla už 54%, kým tie zvieratá, ktoré mali vedomú možnosť ovplyvňovať, bojovať proti negatívnym vplyvom, úroveň prežitia dosiahla až 63%. Pocit vedomého boja, nevzdávania sa, aktívneho brania kormidla života do vlastných rúk sa ako kľúčový prvok potvrdil i v 15 ročnom výskume o vplyvoch psychiky na vznik rakoviny Greer Pettingale-a , ktorý potvrdil, že kým u pacientov s pocitom bezmocnosti, popieraním ochorenia bola úmrtnosť až 90% do 10 rokov u tzv. bojujúcej skupiny len 30%. Vzťah stresu a imunity oprašujú aj výskumy, ktoré potvrdzujú, že ľavá hemisféra mozgu podporuje, kým pravá hemisféra potlačuje imunitu tela, pocit z úspešného boja sa pozitívne prejaví v ľavej hemisfére, kým beznádej v pravej časti mozgu. A ako to je s typológiou osobnosti?

Pacienti s rakovinou opisujú svojich rodičov ako odmietavých, chladných, rigidných, formálnych. Žeby sa osobnosť človeka náchylného na rakovinu vytvárala v rodine? Práve tento tzv. C typ = cancer prone človeka náchylného na rakovinu charakterizujú nasledovné typologické znaky: úzkostlivosť, zvýšená potreba sa prispôsobiť, vyhovieť okoliu, vyhýbanie a nadmerné stránenie sa konfliktov v živote, potláčanie negatívnych emócií, neschopnosť vyjadriť svoje hlboké pocity, daný typ človeka neanalyzuje, ale “zabúda” na negatívne, stresové pocity svojho života. Zároveň ťažko si pripomína jednoznačne negatívne udalosti zo svojho života, pričom intenzívne prežíva každú stresovú situáciu. Ide skôr o antiemocionálne, príliš racionálne typy ľudí.

Dnešní onkológovia však sotva majú čas na analýzu osobnosti pacienta, napriek tomu, že to je práve kľuč k riešeniu ich ochorenia. Na to naša medicína nie je dnes ešte personálne ani myšlienkovo zabezpečená, zároveň farmakologický priemysel, vyrábajúci syntetické lieky a zdravotné pomôcky, nie je zainteresovaný v tom, aby jediná myšlienkova dogma založená na potrebe chirurgie, ožarovania, chemoterapie bola podlomená. A pritom je známe,že sú aj iné cesty…účinné, menej bolestivé, za zlomok ceny….

David Spiegel napr. hypnoterapiu dokázal predĺžiť život pacientov s rakovinou o dvojnásobok oproti kontrolnej skupine. Najlacnejšou a pritom veľmi účinnou liečbou rakoviny je skupinová terapia. Problém je len v tom, že jedine pacienti sa o ňu zaujímajú.

Falošná podpora racionalizmu, ktorý je podporovaný farmaceutickým priemyslom nás oberá o základnú vieru, že sme schopní robiť niečo v prospech nášho vlastného zdravia. Bolo by už na čase uveriť vo vlastnú silu, že sme schopní aj samoliečby, nech ide o čokoľvek. Viera naozaj lieči. To už nie je mystika.

Autor: Mgr. František Nagy

4 582 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.