EZOpress: Články a videá o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu nie len v medicíne. RAW, paleo a makrobiotické recepty.

EZOpress

Články o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu v medicíne

Stévia cukrová – prírodná náhrada cukru s liečivými účinkami

Stevia Rebaudiana Bertoni

Stevia Rebaudiana Bertoni či inak nazývaná aj Stévia cukrováStévia sladkásladké lístky i medové lístky patrí k rodu Stevia, ktorých poznáme viac ako 150 druhov. Patri do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď astrotivé – Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 – 60 cm. Táto viacročná rastlina, či skôr menší krík, je 300 krát sladší než cukrová repa.

V súčasnosti sa pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané glykozidy, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom, najmä pre diabetikov či obéznychľudí. Okrem sladivých látok – glykozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto ratline jedinečné liečebné vlastnosti. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), tiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Stévia v balení s dávkovačom

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 6 – 8%. Majú takmer nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby trpiace vysokou kazivosťou zubov. Výskumy (už aj na Slovensku) sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i protinádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové stúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čím len dokazujú aj praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky a dnes i Japonska a iných krajín. Doposiaľ nebol zaznamenaný nijaký prípad alergickej reakcie.

Hospodárske využitie Stévie cukrovej

Pestovanie stevie

Pestovanie Stévie a produkcia glykozidov prináša významný ekonomický efekt. 1 ha porastu má výnos približne 2 tony sušených listov s výťažnosťou glykozidov 6%. Pri takejto bilancii môže nahradiť min. 10 ha porastu cukrovej repy, ktorá má výnos 30 ton/ha a výťažnosť cukru 12%. Ak vezmeme do úvahy úroveň sladivosti glykozidov a repného curku, potom využiteľnosť pôdy pri pestovaní Stévie je približne 20-násobné v porovnaní s cukrovou repu alebo trstinou.

Pôvod Stévie cukrovej

Stévia pochádza z oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou, presnejšie zo severovýchodného Paraguaja v okrese Amambay. Nájsť ju môžete aj v oblasti toku Rio Monday či v Matto Grosso. Voľne v prírode rastie aj v Brazílii v oblasti Pantanal. Najčastejšie rastie v nadmorskej výške 200 až 600 metrov nad morom, v blate či na brehoch riek.

Aj keď starí juhoamerickí indiáni z kmeňa Guarani o tom, čo rastlina obsahuje nemali poňatia, využívali Stéviu tisícročia pred nami a to nielen pre svoje liečivé účinky, ale hlavne kvôli svojej sladkosti, a to na sladenie čaju (čaj Maté) alebo na sladenie jedla. Používali buď celé sušené listy alebo ich drvili.

Rozšírenie Stévie cukrovej

Pôvod Stevie

Španielski dobyvatelia ju doviezli do Európy už v 16. storočí, do Japonska sa dostala až v roku 1971, pretože Paraguajská vláda zakázala vývoz semien. Chránili si ju asi tak ako Číňania Priadku morušovú. Japonsko začalo ako prvý národ skúmať stéviu a možnosti extrakcie steviozidov v záujme ochrany zdravia obyvateľstva. Obmedzili používanie umelých sladidiel a odporučili preto potravinárskemu priemyslu, aby začal používať steviozidy. Dokonca aj také spoločnosti ako je Coca Cola či Pepsi Cola museli upustiť od používania umelých sladidiel a nahradiť ich práve steviozidmi.

Samozrejme, Japonci neboli jediní, kto mal záujem využívať prírodné sladidlá pred umelými. Ako ďalší boli Číňania, potom Kórejci, Thajci, Vietnamci, neskôr sa Stévia dostala aj do USA, Brazílie, Uruguaja, Strednej Ameriky, Izraela, Brazílie, Nemecka, na Filipíny, do Bulharska. Vo väčšine spomínaných krajín sa aj pestuje, okrem toho sa pestuje aj v Mexiku, Kalifornii, ale o pestovanie Stévie sa pokúšajú tiež v Anglicku, Francúzsku, Českej republike, Bulharsku i na území Ruska.

Stévia je nielen liek, ale aj prevencia

Listy stévie a extrakt z listov Stévie sa vo vysokej miere používa v potravinárstve a farmácii. V poslednom rade sa výrazne rozšírilo využitie vlastností listov Stévie a extraktu Stévie aj v kozmetike.

Farmaceutický priemysel

Výskumy v oblasti medicíny ukázali, že listy Stévie a jej extrakt majú liečebný a preventívny účinok pri mnohých ochoreniach a problémoch. Napr.:

Potravinársky priemysel

Stévia – sušené listy

potravinárstve je využitie Stévie veľmi široké. V zahraničí sa Stévia používa ako sladidlo pri výrobe rôznych alkoholických i nealkoholických nápojov, žuvačiek, rôznych cukrárenskych a konzervárenských výrobkov (dia kompóty, dia marmelády a zaváraniny), a to nielen pre diabetikov, ale aj pre bežnú populáciu. Pre svoje antiseptické vlastnosti a schopnosť ustálenej sladkosti aj pri vysokých teplotách je Stévia vysoko cenená.

  • ako náhrada umelých sladidiel a cukru, a to prakticky vo všetkých druhoch potravín
  • na výrobu alkoholických a nealkoholických nápojov
  • mliekarenské výrobky (jogurty, zmrzliny, sušené mlieko)
  • na konzervovanie
  • pekárenské a cukrárenské výrobky (steviozidy sú stále aj pri vysokých teplotách)
  • čokoláda, žuvačky

Bezpečnosť Stévie

Už vyše 30 rokov je v Japonsku Stévia používaná ako sladidlo pri výrobe chleba, ovocných štiav, piva, čokolády, žuvačiek a pod., a to bez negatívneho vplyvu na ľudské zdravie. V žiadnom prípade nie je použitie Stévie ako sladidla do jedla či nápojov zdravotne závadné, ba v zahraničí ho lekári odporúčajú aj pre predškolákov.

Kozmetický priemysel

Pokožka

Vodný extrakt z listov Stévie je skvelým prostriedkom na ošetrovanie kože ako pleťová voda. Dokáže zničiť baktérie, ktoré vyvolávajú zápaly a tvorbu akné. Zmäkčuje pokožku, tonizuje, zastavuje vznik vrások a znižuje výskyt rôznych zápalov. Do pohára vady stačí nakvapkať pár kvapiek extraktu a pleť potierať vatovým tampónom.
Vdaka antibakteriálnym účinkom je vdačným pomocníkom pri ochoreniach kože, napr. ekzémoch, rôznych dermatitídach, hojení drobných rán a jaziev, a pod. Má upokojujúce účinky na pokožku pri poštípaní alebo bodnutí hmyzom, pri popáleninách. Stačí nakvapkať pár kvapiek extraktu na vatový tampón a miesto potrieť.

Zuby a ústna dutina

V oblasti kozmetiky je extrakt zo Stévie v širokej miere využívaný ako súčasť zubných pást a ústnych vôd. Stévia rebaudiana dokáže ničiť množstvo nebezpečných baktérii ústnej mikroflóry. Výrazne obmedzuje tvorbu zubného povlaku a zubného kameňa, predovšetkým u detí. Zamedzuje tvorbe kvasných procesov v ústach, obmedzuje zápaly ďasien a nepríjemný zápach z úst. Stévia má výrazné antibakteriálne a protivírusové účinky nielen v dutine ústnej, ale priaznivo pôsobí aj pri rôznych bakteriálnych a vírusových infekciách, napr. zápaly ďasien, afty, paradentóza. Stačí pár kvapiek extraktu z listov Stévie nakvapkať do pohára vody na výplach úst a kloktanie.

Vlasy

Stévia rebaudiana ako extrakt z listov je možné použiť aj ako vlasovú vodu. Spomaľuje proces šedivenia, znižuje tvorbu lupín, zlepšuje stav vlasovej pokožky a lesk vlasov. Stačí pár kvapiek extraktu nakvapkať do vody a vlasy opláchnuť, prípadne votrieť do vlasovej pokožky.

Už aj indiáni v Južnej Amerike používali Stéviu

Napriek tomu, že Stévia stále musí bojovať o uznanie, výskumníci zistili, že Stévia a steviozidy sú pre ľudský organizmus a jeho zdravie úplne neškodné a nemajú mutagénne ani karcinogénne úcinky. Listy Stévie rebaudiana a jej extrakty už stovky rokov využívajú miestny indiáni v Južnej Amerike bez akýchkolvek vedlajších negatívnych účinkov. Vedecké výskumy zaoberajúce sa pôsobením steviozidov na ludské zdravie nezistili škodlivé účinky Stévie. Skúmali využitie Stévie aj ako sladidla.
Už pred rokmi prišli na to, že Stévia nie je pre človeka škodlivá a môže nahradiť umelé sladidlá. Prečo tomu tak nie je aj v praxi? Pretože Stévia „bojuje“ proti cukrovej repe, ale aj proti umelým sladidlám ako je sacharín, cyklamát či aspartám a ľudom, ktorí majú z predaja týchto produktov nemalý zisk. A nejde len o pestovateľov cukrovej repy, či spoločnosti, ktoré vyrábajú umelé sladidlá, ide aj o výrobcov sladených nápojov či farmaceutický priemysel. Už dnes je jasné, že ide o silný konkurenčný boj, v ktorom, žiaľ, prehráva zdravie človeka.

Zloženie a sladivosť

Pri uplatňovaní požiadaviek racionálnej výživy stále viac vzrastá v posledných rokoch záujem o nízkoenergetické ako aj diétne potraviny. V súčasnosti sa zvýžil záujem o sladidlá na stéviovom základe, ktoré majú mnohé požadované vlastnosti, ako sú sladkosť, rozpuztnosť, stabilita, nízka energetická hodnota bez toxických a karcinogénnych účinkov.

Stévia cukrová (Stevia Rebaudiana Bertoni) je rastlina pochádzajúca z Paraguaja a patri do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 – 60 cm.
Sladké zložky sa nachádzajú predovšetkým v listoch Stévie cukrovej. Ich obsah je 4 – 20% čistej hmotnosti listov v závislosti od podmienok pestovania. Sladké zložky Stévie cukrovej tvoria diterpénové glykozidy 13-hydroxy-en-kaurenovej kyseliny (steviolu) a líšia sa v glykozidických zložkách. Najviac zastúpený glykozid je steviozid, potom nasleduje rebaudiozid A a ostatné zložky. Steviozid je hlavnou sladkou zložkou listov Stévie cukrovej, je 300x sladší ako sacharóza a je zložený zo steviolu, diterpénového karboxylového alkoholu a troch molekúl glukózy.

Sladivosť diterpénových glykozidov steviolu:

Diterpénový
glykozid
Sladivosť
(sacharóza = 1)
Priemerný obsah v
suchých listoch (%)
Steviozid 250 – 300 5 – 22
Rebaudiozid A 350 – 450 1,5 – 10
Rebaudiozid B 300 – 350 0,4
Rebaudiozid C 50 – 120 0,4
Rebaudiozid D 200 – 300 0,03
Rebaudiozid E 250 – 300 0,03
Dulkozid A 50 – 120 0,03
Stevilbiozid 100 – 125

Okrem sladivých látok – glykozidov steviolu, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), tiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Porovnanie sladivosti diterpénových glykozidov steviolu a alternatívnych prírodných a syntetických sladidiel:

Alternatívne sladidlo Prírodné /syntetické  Sladivosť 
Sacharín syntetické 250 – 500 x vyššia
Cyklamát syntetické 20 – 30 x vyššia
Aspartám syntetické 100 – 200 x vyššia
Acesulfám K syntetické 100 – 200 x vyššia
Sorbit prírodné polovičná
Manit prírodné polovičná
Xylit prírodné rovnaká
Fruktóza prírodné 1 – 1,4 x vyššia
Steviozid prírodné 200 – 300 x vyššia
Rebaudiozid A prírodné 400 x vyššia
Rebaudiozid C, Dulkozid A prírodné 20 – 120 x vyššia
Rebaudiozid B, D, E prírodné 200 – 300 x vyššia
Rebaudiozid C prírodné 20 – 120 x vyššia

STÉVIA – prírodné sladidlo

Stévia je drobný kríček rastúci v tropických oblastiach Brazílie a Paraguaja. Poznáme ju aj pod menom Stevia rebaudiana či Eupatorium rebaudianum. Táto nenápadná rastlinka je však veľkým strašiakom pre výrobcov umelých sladidiel či inej chémie určenej pre konzumáciu. Prečo je tomu tak?

Pretože Stévia:

  • je omnoho sladšia, presnejšie 200 až 300 krát sladšia ako cukor, ale na rozdiel od cukru je ideálna pre diabetikov, pretože je nízkokalorická a nezaťažuje organizmus
  • zároveň však Stévia pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi i pečeni, stimuluje činnosť pankreasu a čo je šokujúce, lieči diabetes druhého typu!
  • urýchľuje regeneráciu po rôznych zraneniach, tkanivo však nezostáva zjazvené
  • pomáha aj pri problémoch v ústnej dutine, pretože ničí baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz
  • zlepšuje trávenie, je sladká, ale nemá žiadne kalórie, takže je vhodná aj pri diétach a nezvyšuje hmotnosť, naopak, pomáha ju udržiavať
  • pomáha aj pri problémoch s pleťou, ako je akné, ekzém, dermatitída…
  • je účinná i pri bunkovom metabolizme, zvyšuje energetickú hladinu a zhutňuje svalstvo
  • okrem toho zmierňuje aj chuť na tabak či alkohol

Z tohto vyplýva, že Stévia je jedinečná rastlinka s úžasnými vlastnosťami a blahodarnými účinkami pre ľudský organizmus!

Ako sme už v úvode spomenuli, Stévia rastie na hranici medzi Paraguajom a Brazíliou. Indiáni žijúci v tejto oblasti ju používajú od nepamäti a hovoria jej „ká-hi“. Pretože je sladká, dochucujú si ňou čaj, najmä Maté, ale využívajú i jej liečivé účinky. Drobný krík Stévie rastie a dospieva asi 14 až 17 týždňov, potom je z neho možné získať až pol kila sušiny ročne. Tento objem sušených sladkých lístkov sa rovná asi 100 až 150 kilogramom cukru. Aj u nás je možné pestovať túto vzácnu rastlinku, avšak pri teplote 5 až 10 °C korienky zamŕzajú. Preto je lepšie pestovať ju v kvetináčoch či skleníkoch.

Ak sa pýtate, prečo už dávno nevyužívame priaznivých účinkov Stévie aj my a vlastne všetci na zemi, čítajte ďalej. Dozviete sa o rôznych nekalých praktikách či dokonca šikanovaní a tlaku, ktorému čelila jedna firma vyrábajúca nápoj osladený práve Stéviou. Podobné prípady by sa našli po celom svete, aj keď už sú aj prvé lastovičky, ktoré sa nedajú zastrašiť a zdravie ľudí je u nich na prvom mieste.

Prečo a odkiaľ sa berie taký tlak proti používaní Stévie?

Pôvod či zdroj odporu by sme mali asi hľadať v jednej americkej vládnej agentúre, ktorej úlohou je starostlivosť o zdravú stravu a spoľahlivosť liekov, a to na území USA. Avšak namiesto toho, aby sme my Európania používali vlastné kritériá, preberáme ich slepo od Američanov, ktorí sú však ekonomicky motivovaní, aby užitočné a prospešné utlačili do úzadia. Či už je za automatickým preberaním legislatívy lenivosť, alebo snaha ušetriť, nevieme, ale oberáme sa tak o mnohé zdraviu prospešné látky, ktoré sú z istých dôvodov utláčané.

Stévia dnes

Rastlinka Stévia je až 300 krát sladšia ako cukor, usušené lístky sú dokonca ešte sladšie. Má antibakteriálne a protivírusové účinky, pomáha pri regulácii cukru, stabilizuje krvný tlak, lieči aj množstvo kožných problémov, dokáže predchádzať vzniku zubného kazu. Aj napriek tomu, že je neskutočne sladká, neobsahuje žiadne kalórie či uhľohydráty. Pre diabetikov je ako stvorená, ale nielen pre nich. Využívať by ju mali aj obézni ľudia a vlastne každý človek, ktorému záleží na svojom zdraví.

Vy ste o nej ešte nepočuli? Viete, prečo?

Jedna „nemenovaná“ firma podala totiž u FDA (Food and Drug Administration) obchodnú žalobu. Išlo o to, že spoločnosť Celestial Seasonings herbal tea vyrábala čaj so Stéviou. FDA jej okamžite zakázala výrobu a skonfiškovala všetok takto „pančovaný“ čaj. FDA zhabala aj zásoby Stévie spomínanej firme, ale aj iným ďalším a spálila ich. Toto sa udialo koncom osemdesiatych rokov.

Výrobky zo Stévie boli zaradené medzi kontrolované látky, v legislatíve FDA je Stévia označená ako „nebezpečná potravinová prísada“. Jej neškodnosť, ba dokonca prospešnosť pre ľudský organizmus však dávno predtým potvrdili japonskí vedci. FDA odmietla prezradiť, kto obchodnú žalobu podal, avšak je isté, že to bola jedna spoločnosť vyrábajúca syntetické sladilo aspartam. Otázkou je, čo ochraňuje úrad pre potraviny a lieky? Zisky veľkej spoločnosti či zdravie občanov?

FDA, teda úrad pre kontrolu potravín a liekov v roku 1995 zrušil zákaz dovozu Stévie z roku 1991. Stévia a produkty z nej sú však označované ako potravinový doplnok a nie ako sladidlo. Aj napriek tomu je Stévia stále vedená ako „neschválená potravinová prísada“. Smiešne, že? Ponúkame vám úryvok z upraveného vyhlásenia:

“Ak je Stévia označená na etikete ako sladidlo či príchuť, a teda je použitá pre technický efekt v potravinovom doplnku, nepovažuje sa za spoľahlivú potravinovú prísadu. Ak však nie je na etikete uvádzaná, nevzťahuje sa na ňu opatrenie pre potravinové doplnky podľa zákona FDA.”

Aby sme to lepšie vysvetlili. Ak je Stévia napísaná na etikete, je to nelegálne, ak tam napísaná nie je, je to ok.

Prečo by mala byť Stévia považovaná za „nebezpečnú“?

Na to vlastne nie je žiadny dôkaz. Nikto nikdy nepreukázal škodlivosť Stévie, práve naopak. Aby sme to dokázali, uvedieme, že Jeffrey Goettemoeller v knihe Stévia Sweet Recipes, a teda v preklade Sladké recepty zo Stévie napísal, že Stévia bola mnohokrát testovaná na toxické látky či iné škodliviny, ale žiadny test ich nikdy nepreukázal. Dokonca sa nenašiel ani len náznak toho, že by Stévia obsahovala nejaké škodliviny. Okrem toho Goettemoeller poukazuje aj na domorodcov z Južnej Ameriky, ktorí Stéviu používajú už po stáročia. Okrem týchto domorodcov používajú Stéviu aj v ďalších krajinách, a to za posledných 20 rokov a nikto nikdy nenahlásil nejaké nepriaznivé účinky. Dokonca Japonci považujú túto rastlinku za najpopulárnejšie nekalorické sladidlo s trhovým objemom 40 percent.

V tvrdení, že Stévia nie je škodlivá sa opierame aj o vyjadrenie doktora Raya Saheliena, ktorý napísal knihu The Stevia Cookbook. Uvádza v nej, že neexistuje žiadna správa či iná informácia o tom, že by bola Stévia toxická. Okrem toho sa Stévia pridáva aj do Coly, žuvačiek, dezertov i iných potravinárskych produktov v Japonsku, a to od polovice sedemdesiatych rokov. Počas doby využívania Stévie Japonci nezaznamenali žiadne negatíva či nepriaznivé reakcie. Rovnako tomu je aj na území USA.
Sahelien vo svojej knihe uvádza aj jednu štúdiu, ktorú vykonal japonských Národný inštitút zdravia so sídlom v Tokiu, a to v roku 1997. Vedci tohto inštitútu skúmali rakovinotvorné účinky Stévie na potkanoch. Avšak zistili, že Stévia nijako nepriaznivo na potkany neúčinkovala a už vôbec nemala rakovinotvorné účinky.

Výskumu Stévie sa venoval aj vedec a bylinkár doktor Daniel Mowrey. Ten vo svojej publikácii uvádza, že Japonci vykonali množstvo testov, kde sledovali toxicitu Stévie či steviosidov, ktoré táto rastlinka obsahuje. A dospeli k záveru, že žiadna sledovaná látka ešte nemala toľko negatívnych výsledkov na toxicitu ako práve Stévia. Testované boli aj extrakty zo Stévie a výsledok bol negatívny. Táto bylinka nemá vplyv na hmotnosť, príjem potravy, ani na bunky či bunkové membrány, ani na enzýmy, nič. Rovnako sledovali aj vedľajšie účinky či rakovinotvorné látky, ale nič sa nenašlo.

FDA a jej kontrole dovozu Stévie sa vysmieva aj predseda Herb Research Foundation Rob McCaleb. O Stévii sa vyjadruje ako o bojujúcej bylinke, pretože aj napriek tomu, že desiatky vedcov a nespočetné množstvo potvrdení po celom svete, nevynímajúc Japonsko, potvrdilo absolútnu nezávadnosť Stévie, o svoje miesto vo svete musí stále bojovať nielen s FDA.

Rob McCaleb si myslí, že tu už nejde o starostlivosť o ľudské zdravie, ale o to, že Stévia je naozaj sladká a veľmi ľahko môže vytlačiť nielen z obchodov, ale aj výrobných závodov všetky ostatné sladidlá.
Podľa Roba McCaleba je problém v tom, že niekto jednoducho presvedčil FDA, aby mu pomohla zabrániť dostať Stéviu na trh. Smiešne je však to, že FDA v roku 1994 povolil Stéviu ako potravinový doplnok, ale súčasne ju označil za nezákonnú v potravinách či ako zložku potravín. Bohužiaľ, agentúra sa týmto tvrdením zosmiešňuje, pretože na jednaj strane hovorí, že niečo, čo je doplnkom výživy je zdravé, ale ak je to v jedle, už to zdravé nie je.

Podobné faux pas sa FDA už v minulosti stalo, a to aj napriek tomu, že ich pred tým varoval bývalý komisár FDA Dr. Frank Young. Viedol ho k tomu jeden bývalý proces, kedy agentúra uvádzala, že ženšenové kapsule sú nebezpečné, ale ženšenový čaj je zdravý, ak je označený ako potravinový doplnok. Dá sa povedať, že pri Stévii je to naopak. Ak je uvádzaná ako výživový doplnok, je v poriadku, ale ak je ako potravina, tak už zdravá nie je. Rob McCaleb dodáva, že „…na to jednoducho nemám slov…“

Možno je už načase, aby Stévia ukázala, čo dokáže.

Je toxická či naopak úplne neškodná?

O tom, ako nás a naše zdravie ovplyvňujú megakoncerny zarábajúce na chemických produktoch a umelých sladidlách.

Boj Stévie s FDA, ktorá zakázala knihu “Varíme zo Stévie”.

Začalo sa to v roku 1980, kedy sa na trh dostala náhrada za „potenciálne rakovinotvorný sacharín“ aspartám. Sacharín bol dovtedy, samozrejme, „úplne neškodný“, ale teraz sa niekomu hodilo, aby bol z trhu stiahnutý. FDA, a teda Úrad pre kontrolu potravín a liekov, Stéviu a jej rozvoj tlmil, ako to len šlo. Avšak pod tlakom verejnosti, ale aj zástancom zdravej výživy, vyšiel v novembri 1994 zákon, podľa ktorého je možný nákup a predaj Stévie ako potravinového doplnku. Stévia ako potravina či prísada do jedla bola však naďalej zakázaná. Veľmi prísne bolo aj označovanie Stévie a produktov z nej. Prečinom bola už aj voda zmiešaná so Stéviou a takýto produkt by bol okamžite stiahnutý z trhu. Boj Stévie očistiť sa v očiach FDA bol naozaj ťažký. Viac sa o tomto spore dočítate aj na internete v článku “The Stevia Story”, a teda príbeh o neuveriteľnej sladkosti a machináciách” od Lindy aBilla Bonvie a Donny Gates.

Distribútor kuchárskej knihy Varíme zo Stévie sa počas tohto boja dopustil „strašného“ zločinu…

FDA nariadila likvidáciu

Riaditeľ spoločnosti Stevita, ktorá mala na starosti distribúciu Stévie, dostal 19. mája 1998 fax z miestnej dallaskej kancelárie FDA, v ktorom je príkaz na zabavenie a zničenie spomínanej kuchárskej knihy, ako aj ďalšej literatúry. Vo faxe bolo ďalej uvedené, že sa musí spísať aktuálny register či zoznam literatúry, a to dokonca vyšetrovateľmi úradu, ktorí budú zároveň svedkami likvidácie kuchárskej knihy. Taktiež FDA písala, že výrobky zo Stévie, či už vo veľkoobchodoch, alebo v jednotlivých obchodoch spolu s kuchárskou knihou a ďalšou literatúrou porušujú federálny zákon o potravinách, liekoch a kozmetických výrobkoch. Vraj porušujú paragraf 409 a podľa paragrafu 402 tohto zákona budú aj zničené. Nepripomína vám to hon na čarodejnicu a jej upálenie, avšak v 20. storočí?

Ďalšie absurdity…

Kuchársku knihu obhajovala aj Marie Nash Stoddard, a to v článku, ktorý bol uverejnený v júni 1998. Položila v ňom niekoľko otázok, a to či autor knihy nabáda k terorizmu, či kniha obsahuje nejakú pornografiu, či snáď píše, ako si pripraviť LSD či kokaín??? Samozrejme, že nie! Tak prečo sa k nej pristupuje ako k niečomu zlému? V knihe boli len všeobecné informácie o Stévii, historický prehľad, spôsoby využívania a vedecké štúdie. Stévia v nej bola prezentovaná ako bezpečné nekalorické bylinné sladidlo a to bolo kameňom úrazu. FDA a ich zákony totiž uvádzajú, že Stévia môže byť predávaná ako výživový doplnok, ale nie ako sladidlo.

Spoločnosť Stevita sa však nevzdávala a s FDA viedla niekoľko rokovaní. FDA dokonca vykonala raziu, kde pátrala po kuchárskej knihe a ďalšej literatúre. Údajne však predávanie knihy nie je protizákonné, ale kniha nesmie byť umiestnená vedľa doplnkov zo Stévie. Problém bol, podľa FDA, aj v tom, že Stevita porušila zákon o etiketovaní…

Stévia v prášku – sladidlo

Pracovníci agentúry vykonávali inventúru, ale keď začali rokovať s riaditeľom Stevity o zničení knihy, prišli aj reportéri miestnej televízie. Samozrejme, v tej chvíli pracovníci agentúry zmiernili tón. Chceli však vedieť, prečo sú prítomní aj redaktori. Na to im riaditeľ odpovedal, že prišli natočiť, ako budú páliť kuchársku knihu. Ale pozor! Pracovníci FDA oznámili, že oni nebudú tí, ktorí knihu spália, ale bude to spoločnosť Stevita. Riaditeľ ich však informoval, že on to určite neurobí, pretože nemá povolenie od miestnych hasičov.

Pracovníci ostali v rozpakoch, radili sa a následne telefonovali do FDA. Potom označili všetky knihy dátumom, aby bolo jasné, ktoré boli vytlačené a zaevidované. Takéto knihy však už neboli „nové“ a nemohli ísť do predaja. Toto všetko sa dialo bez akéhokoľvek súdneho príkazu, ktorý by povolil zničenie súkromného majetku.

Ako tento spor dopadol?

FDA uzavrela sklady spoločnosti Stevita, a tým vlastne spoločnosť nemohla knihy predávať. Povolenie dostala až po dlhom súdnom spore, ale Varenie zo Stévie už nepredávala…

Prečo sa Stévia sťahovala z trhu?

Kto môže za to, že sa Stévia začala sťahovať z trhu? U nás, teda na Slovensku, nie je Stévia taká známa ako v zahraničí. Táto mnohonásobne sladšia rastlinka než cukor sa môže využívať priamo či vo forme extraktov. Ideálna je pre diabetikov, ale aj pre všetkých, ktorí chcú žiť zdravo. Pridávať sa môže do nápojov i jedál.

Európska komisia (2000/198/EG) zastavila rozširovanie tejto sladkej rastlinky, a to aj napriek tomu, že v Japonsku sa využíva už roky a obchod s týmto sladidlom predstavuje veľkú časť trhu. Ako dôvod uviedla nedostatok štúdií o neškodnosti rastlinky a odvolala sa na americké agentúry.

Následne na to sa Stévia začala sťahovať z trhu v Nemecku. A aj napriek tomu, že Švajčiarsko nie je krajinou Európskej únie, sťahovala sa aj z tohto trhu. Predaj Stévie ako sladidla úplne zastavili.

Prečo úrady nepostupujú takto aj v prípade rafinovaného bieleho cukru? Nebolo snáď už dosť publikovaných štúdií, ako aj kníh o jeho škodlivosti, ba až nebezpečnosti na ľudský organizmus? A aj napriek tomu, ako nám biely cukor škodí ho stále vo veľkej miere používame…

Japonci sú predsa známi svojou pedantnosťou a precíznosťou, že by si nedali pozor na tak „škodlivú“ rastlinku ako je Stévia. To predsa nie, naopak. Japoncom zrejme viac záleží na zdraví ako nám Európanom. Alebo to tak nie je? Alebo je za tým naozaj len silný lobbing výrobcov bieleho jedu a umelých sladidiel, ktorí sa boja sily Stévie. To stojí za zamyslenie, no nie?

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 6 – 8%. Majú takmer nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby trpiace vysokou kazivosťou zubov. Výskumy (už aj na Slovensku) sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i protinádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové stúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čím len dokazujú aj praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky a dnes i Japonska a iných krajín. Doposiaľ nebol zaznamenaný nijaký prípad alergickej reakcie.evia Rebaudiana Bertoni či inak nazývaná aj Stévia cukrová, Stévia sladká,sladké lístky i medové lístky patrí k rodu Stevia, ktorých poznáme viac ako 150 druhov. Patri do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď astrotivé – Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 – 60 cm. Táto viacročná rastlina, či skôr menší krík, je 300 krát sladší než cukrová repa.

Sladidlo zo Stévie – kvapky

V súčasnosti sa pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané glykozidy, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom, najmä pre diabetikov či obéznych ľudí. Okrem sladivých látok – glykozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto ratline jedinečné liečebné vlastnosti. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), tiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 6 – 8%. Majú takmer nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby trpiace vysokou kazivosťou zubov. Výskumy (už aj na Slovensku) sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i protinádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové stúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čím len dokazujú aj praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky a dnes i Japonska a iných krajín. Doposiaľ nebol zaznamenaný nijaký prípad alergickej reakcie.

Stévia a diabetes

 

Rastlina Stévie cukrovej je medzi diabetkmi známa ako „sladká rastlina“. Pri žuvaní chutia jej listy veľmi sladko. A to najdôležitejšie, extrakty z listov Stévie nezvyšujú hladinu cukru v krvi, takže je toto sladidlo veľmi vhodné pre diabetikov. A naviac neobsahuje žiadne kalórie. 

Listy Stévie, resp. extrakty, či hotové sladidlá zo Stévie môžu využívať diabetici 1. aj 2. typu. Pri diabetikoch 2. typu môže sladenie Stéviou cukrovou významne oddialiť prechod z liekov na inzulín. 

 

Čo je diabetes mellitus

Cukrovka – diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktoré je doposiaľ nevyliečiteľné. Vyskytuje sa celosvetovo, ale jeho výskyt narastá aj na Slovensku. Dnes sa hovorí o cukrovke ako o “epidémii tretieho tisícročia”. V sučasnosti sa počet diabetikov odhaduje na cca 140 milińov a podľa prognóz sa ich počet o 25 rokov má zvýšiť na 300 miliónov.

Cukrovka je metabolické ochorenie prejavujúce sa najmä zvýšením hladiny cukru v krvi (hyperglykémia). Zvýšenie hladiny krvného cukru (hyperglykémia) je následkom poruchy vylučovania hormónu “inzulín” alebo poruchou jeho účinku v cieľových tkanivách. Okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza pri cukrovke aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a tiež vody. Zvýšenie hladiny cukru v krvi vedie k poškodeniu ciev, zhoršeniu zraku, poškodeniu funkcie obličiek a nervov a zapríčiňuje nedokrvenie končatín, srdca a mozgu.

Na reguláciu hladiny cukru v krvi je priam nevyhnutná prítomnosť hormónu “inzulín“. Inzulín je produkovaný v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Odtiaľ je inzulín vylučovaný do krvi, kde sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu rôznych buniek (hlavne svalových, tukových, pečeňových). Naviazaním inzulínu na svoj receptor sa glukóza dostáva do buniek. Inzulín predstavuje tzv. kľúč, ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke nemôže byť cukor z jedla vychytaný bunkami, zostáva v krvi a preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi, čiže hyperglykémiu. V prípade, že je hladinu cukru v krvi príliš vysoká, časť cukru prechádza do moču, odkiaľ vznikol aj názov diabetes – znamená “pretekať” a mellitus – znamený “sladký ako med”.

Rozoznávame 2 základné typy cukrovky:

Cukrovka 1. typu

Tento typ cukrovky je podmienený imunologicky, tzn. že si organizmus vytvára protilátky proti vlastným bunkám podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktoré v zdravom organizme produkujú hormón inzulín. Organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k usmrcovaniu buniek podžalúdkovej žľazy (pankreasu), čo vedie k úplnému zániku produkcie inzulínu. Pacienti s týmto typom cukrovky sú doživotne závislí na dodávaní inzulínu do organizmu injekčne. V prípade jeho nedodania dochádza k rozvratu vnútorného prostredia, bezvedomiu a smrti pacienta. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých. K typickým príznakom cukrovky 1. typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie.

 

Cukrovka 2. typu

Tento typ ochorenia predstavuje približne 90% všetkých prípadov cukrovky. Vyskytuje sa prevažne po 40 roku života, ale v posledných rokoch sa táto hranica posunula na mladšie vekové skupiny. Cukrovka 2. typu je podmienená nerovnováhou produkcie inzulínu a jeho účinkom v cieľových tkanivách. Ide to typické civilizačné ochorenie, ktoré môže byť dedičné. Na vznik cukrvovky 2. typu vplýva vonkajšie prostredie ako nadváha, obezita. Pri tomto type cukrovky sú príznaky oveľa menej výrazné, často môže ochorenie prebiehať mesiace, ba až roky, skryto. Veľmi často sa cukrovka 2. typu diagnostikuje pri pobyte v nemocnici pre iné ochorenie.

  • Stéviu zakúpite v rôznych baleniach za najlepšie ceny  TU
  • Pri cukrovke odporúčame prírodné preparáty TU


Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné farebné podčiarknuté slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

15 803 pozretí

Tagged as: , , , , , ,