Univerzálny zákon

V knihe uvádzam viacero univerzálnych zákonov – príčiny a následku, príťažlivosti, rovnováhy, v iných knihách sú možno uvedené ďalšie. Postupne som však dospela k poznaniu, že existuje jediný univerzálny zákon a to je zákon rovnováhy. Postupne vysvetlím „zliatie“ týchto zákonov do jedného.

ID-10067931

obrázok so súhlasom Janaka Dharmasena / FreeDigitalPhotos.net

Sami pochopíme, že nie je potrebné nad tým polemizovať a v konečnom dôsledku nie je podstatné, či veríme desiatim univerzálnym zákonom alebo jednému. Najdôležitejšia je viera v existenciu univerzálneho zákona, či si ho nazveme tak alebo inak. Pokiaľ predpokladáme existenciu univerzálneho zákona, samozrejme predpokladáme, že tento zákon funguje a prejavuje sa v realite. Ten prejav je vlastne jeho reakcia na niečo, na nejaký podnet. To niečo je predmetom zákona a zároveň základným predpokladom existencie zákona.

Vysvetlím na bežnom ľudskom zákone, napríklad o dani z príjmu. Jeho predmetom je príjem. Zákon definuje príjem a potom vysvetľuje postup výpočtu odvodu dani z príjmu. Tento náš ľudský zákon by bol bezpredmetný, keby neexistoval príjem. Jednoducho by nebol potrebný, pretože by nemal čo riešiť. Postup výpočtu dani z príjmu, okruh osôb, ktorých sa týka, proces odvodu dani… atď., je samotná realita fungovania tohto zákona. Vo fyzickom svete sa prejavuje daňovým priznaním, výpočtom dane, odvodom dane. To je reálny, fyzický prejav zákona o dani z príjmu. Každý jednotlivec, firma a všetky určené osoby v zákone podliehajú tomuto zákonu a je ich povinnosťou si zákon preštudovať a postupovať v jeho zmysle. Takisto univerzálny zákon predpokladá existenciu predmetu, to znamená, že musí na niečo reagovať. Na rozdiel od ľudského zákona, univerzálnemu zákonu podliehame všetci a všetko. Predmetom univerzálneho zákona je práve riadiaca myšlienka.

Univerzálny zákon reaguje na nami vysielanú riadiacu myšlienku a podľa nej začne vytvárať našu realitu. To je obdobný proces, ako keď my fyzicky odvádzame daň z príjmu. UZ však tvorí našu realitu. Tu sa ale jedná o náš život. V tomto procese sa nám do života začnú dostávať ľudia, situácie, príležitosti, ktoré nám umožnia realizovať našu riadiacu myšlienku. Výsledkom je vzniknutá naša realita.

Výsledkom procesu odvádzania dane z príjmu je pripísanie tejto dane na účet štátu. Pre nás je však podstatné, že Zákon o dani z príjmu existuje, je čoho sa držať, máme to čierne na bielom. Univerzálny zákon nemáme napísaný čierne na bielom, nevieme ako funguje, ako sa prejavuje v realite, ako zistiť riadiace myšlienky, čo máme vlastne robiť, ako mu rozumieť. Ale vieme, že existuje.

490497-n300_iracDajme bokom naše snahy o obídenie daňového zákona a zamyslime sa. Sú v ňom podchytené všetky možné príjmy, teda pokiaľ čestne priznáme, že máme nejaký príjem, tak ten podlieha dani z príjmu a určite ho v zákone nájdeme. Takisto univerzálny zákon pokrýva všetky možnosti, preto nie je možné sa mu vyhnúť. Tento zákon neobídeme a neoklameme. Daňový únik sa nám možno podarí, ale únik pred UZ určite nie. On totiž nereaguje len na to, čo si my priznáme, ako navonok vystupujeme, ako sa tvárime. On „číta“ a reaguje na našu pravú podstatu a nevynechá z nás nič. Z toho nám vyplýva, že ak predpokladáme, že UZ existuje, predpokladáme, že pokrýva všetky možnosti. Nie je možné sa mu vyhnúť, a preto nemôže existovať náhoda.

Za náhodu zvyčajne považujeme nejakú udalosť, ktorej existenciu si nedokážeme vysvetliť, to však neznamená, že táto udalosť nepodlieha zákonu. Znamená to len toľko, že my príčinu vzniknutej reality nepoznáme, nerozumieme jej. Nepodliehať UZ nie je možné. Teda to, čo prežívame v realite je v podstate následok a je výsledkom procesu existencie alebo vzniku našej RM. Na ňu reaguje UZ a vytvára príležitosti na prežitie tejto našej RM v skutočnosti.

Pokúsim sa ešte vysvetliť, prečo v časopise uvádzam len jeden zákon, prečo nepovažujem za potrebné rozoberať viac zákonov. Tým ale nechcem nikoho odradiť od presvedčenia, ktoré doteraz má. Pokiaľ ste presvedčení o existencii viacerých univerzálnych zákonov, vôbec to neprekáža. Ja budem uvádzať len jeden zákon, pretože si myslím, že aj ostatné zákony vedú v konečnom dôsledku k univerzálnemu zákonu rovnováhy. Nemusíte tu však so mnou vôbec súhlasiť, ono to totiž nie je nevyhnutné. Časopis splní svoj účel, či budeme spomínať desať zákonov alebo jeden. Podstata je niekde inde. Takže najviac spomínané zákony v literatúrach sú zákon príťažlivosti, príčiny a následku, príležitosti a zákon rovnováhy. Zameriam sa hlavne na prepojenie k zákonu rovnováhy.

Zákon príťažlivosti spočíva v tom, že na základe nášho „vysielania“ si „pritiahneme“ do života ľudí, situácie a príležitosti, ktoré nám umožnia nami požadované „vysielanie“ prežívať a preciťovať. Predpokladajme, že naša riadiaca myšlienka je napríklad: „Obmedzujem sa.“ V realite sa nám dostanú do života príležitosti, situácie a ľudia, ktorí nám umožnia prežívať a preciťovať nami vysielanú požiadavku obmedzovania sa. A my sa v realite obmedzujeme, nedoprajeme si, pociťujeme nedostatok. Na celospoločenskej úrovni je to naše povestné uťahovanie si opaskov, ale o tom v časti kolektívne vedomie. Kde je tu rovnováha? Nuž práve vo fungovaní univerzálneho zákona a vytváraní nami „požadovanej“ reality. Som si vedomá, že som skutočne veľmi „milá“, keď uťahovanie si opaskov nazývam nami požadovanou realitou. Predstavme si, že vysielame našou riadiacou myšlienkou nejaké vlnenie, vibrácie. Reakcia UZ spočíva v tom, že nám umožní toto prežívať v realite. Je to akoby spätné vlnenie a vibrácie, vracajúce sa k nám. Akoby boli pôvodné nami vysielané vibrácie alebo vlnenie spätným účinkom UZ stornované, vysporiadané, vyrovnané. A tu je moment nastolenia rovnováhy.

Zákon príčiny a následku si mnohí vysvetľujeme tzv. božími mlynmi. Teda spočíva vo vyrovnaní, nastolení spravodlivosti. Zberáme to, čo sme zasiali. Mám pocit, že niekedy v realite pochybujeme o fungovaní tohto zákona. Zdá sa nám, že práve tým, ktorí sú bezohľadní, bezcitní a majú tzv. široké lakte sa darí najlepšie. A to sa nám zdá nespravodlivé. Preto sme sa mnohí prestali už zamýšľať
nad zmyslom života, pretože si myslíme, že žiadna spravodlivosť nie je. No v kútiku duše v ňu veríme a chceme veriť. Chceme ju nájsť, ale nie veľmi sa nám to darí. Denne sa stretávame s bolesťou, chudobou, chorobami, násilím. A v takomto stave sveta chceme tvrdiť, že existuje vyšší poriadok a spravodlivosť? Že za zlé skutky niekto pyká? Zvyčajne sa dozvedáme o násilí, nespravodlivosti spáchanej na konkrétnom človeku. Toho súdi celá spoločnosť. A čo tí, ktorí doviedli túto spoločnosť do stavu chudoby, bezcieľneho života, nezmyselného vyzdvihovania hodnoty peňazí nad všetko ostatné? Kde je spravodlivosť pre tých, ktorí páchajú trestné činy ožobračovania celého národa? Nie je okradnutie jedného človeka menší zločin ako ožobračovanie národa, branie obrovských úplatkov? Ak niekto okradne niekoho iného o 20 eur, sú toho plné správy. Ak niekto okradne štát o milióny, zvyčajne sa to zakamufluje? Čo je horšie? Prečo to tolerujeme? A tu chce niekto hovoriť o existencii príčiny a následku a v súvislosti s tým o spravodlivosti. Aj ja sa stále
hnevám, ak sa tieto veci dejú. Poznám príčinu a viem, že by nepomohlo, ak by sme aj našli všetkých tzv.vinníkov. Viete prečo? Tu som sa posunula ku kolektívnemu vedomiu, ktorému chcem venovať osobitnú časť, kde sa to pokúsim vysvetliť. Zákon príčiny a následku na  úrovni individuálneho vedomia, teda jednotlivca, ale aj na úrovni kolektívneho vedomia, teda spoločnosti alebo skupiny jednotlivcov je znova len prejav fungovania univerzálneho zákona v našej realite. Ak sa na každodennú realitu začneme pozerať spôsobom, že to, čo sa nám deje, čím trpíme alebo tomu, prečo sa radujeme, sme dali na úrovni RM sami podnet, zmenili by sme zorný uhol pohľadu. Príčinou je existencia riadiacej myšlienky a následkom je naša realita, ktorá sa vytvára ako reakcia na existujúcu RM. To, že my považujeme následok za nespravodlivý je len uhol nášho pohľadu. Pokúsme sa následok zobrať ako skúsenosť a zamyslieť sa nad tým, čo nám chce táto situácia povedať.

V čom vidíme nespravodlivosť a prečo vnímame našu vzniknutú realitu ako nespravodlivú? Ak sa začneme hlboko zamýšľať, začneme pochybovať o našom jednoznačnom úsudku o neexistujúcej spravodlivosti. A ak budeme naozaj úprimní, príčinu nájdeme a postupne pochopíme, že je to skutočne len náš úsudok o danej veci alebo názor väčšiny. Ono totiž tá spravodlivosť nemusí byť prejavená len spôsobom, ktorý by sme očakávali. Výsledkom zákona príčiny a následku je opäť nastolenie rovnováhy. Dokonca by som ho veľmi nerozlišovala od zákona príťažlivosti, pretože podstata je rovnaká. Takže zase sa dostávame k zákonu rovnováhy. Som si vedomá, že vysvetlením zákona príčiny a následku som vás na tomto mieste veľmi neuspokojila, ale viem, že postupne vám bude jasný. My zvyčajne očakávame nejaké konkrétne nastolenie spravodlivosti podľa určitých našich predstáv. Ale nastolenie tej spravodlivosti nemusí byť podľa týchto našich predstáv a napriek tomu, k nej dochádza. Príčina našej nespokojnosti tkvie v očakávaní určitého výsledku, ktorý by sme my predpokladali.

Ak však pôjdeme hlbšie do príčin, tak zistíme, že nastolenie rovnováhy, teda naplnenie príčiny a následku nastalo aj keď spôsobom, ktorý nie je stále totožný s našim očakávaním alebo so spôsobom, ako by sme my riešili nami videnú nespravodlivosť. A ruku na srdce, keby sa tak následok konania niektorých ľudí udial spôsobom ako by sme to my chceli, bola by to skutočne vždy spravodlivosť? Máme my naozaj rovnaký meter na ľudí? Alebo by sme boli voči niektorým predsa len viac zhovievavejší? Takže nečakajme, že univerzálny zákon bude vykonávať spravodlivosť, teda naplní zákon príčiny a následku podľa našich predstáv. A to, že existencia bohatých a chudobných, chorých a zdravých, pekných a škaredých sa nám zdá nespravodlivá, tiež neznamená, že to tak je. Viac rozoberiem v článkoch o kolektívnom vedomí. Potrebné je uvedomiť si, že je nevyhnutné pre samotnú existenciu vesmíru a života udržať rovnováhu. On to vie. Na nás je, aby sme sa pokúsili to pochopiť a porozumieť tomu. Jednoducho povedané, naše riadiace myšlienky spôsobujú určité vibrácie, na ktoré musí univerzálny zákon reagovať spôsobom, ktorý nastolí rovnováhu.

Uvedomme si, či zmeníme ľudí, okolnosti, susedov, politikov, štát, len preto, že ich chceme zmeniť? UZ reaguje na každého jednotlivca osobitne a jeho reakcia nemusí byť taká, ako by sme predpokladali. Preto ak máme pocit, že nám niekto ubližuje, škodí, riešme to u seba. Hľadajme, prečo a čím mu to umožňujeme. Sme to my, ktorí vnímame danú situáciu alebo správanie tak a sme to zase my, ktorí môžeme zmeniť toto naše vnímanie. Nie však len navonok. Napríklad, povieme si, že si z toho nič robiť nebudeme a v našom vnútri nás ide rozhodiť. My musíme zistiť hlbokú pravdu o nás samých a to je, prečo reagujeme na danú situáciu tak ako reagujeme. My musíme byť vlastný hnací motor pri riešení našich trápení. My sa musíme intenzívne rozhodnúť, či ideme do riešenia svojho problému, nielen chcieť a hľadať riešenie. To musí byť odhodlanie. Skutočnosť je však často taká, že my daný stav ani zmeniť na vnútornej úrovni nechceme, pretože nám niečo zabezpečuje. Skrývame určitý strach zo straty niečoho alebo niekoho. Nič však nie je zadarmo a preto v realite pociťujeme nespokojnosť, hnev. Až keď sme schopní prijať zodpovednosť aj za to, že zistenie RM naozaj zmení našu realitu. Vytvorí nový postoj, vytvorí novú hranicu, naruší doterajšie väzby, až keď si uvedomíme tieto „riziká“, až vtedy narastie naše odhodlanie ísť do riešenia vecí. Často sme už vtedy na dne. Bližšie budeme rozoberať v časti hranica, stena, dno.

Teda pri každej myšlienke, prečo nám toto robí niekto, keď my nikomu neubližujeme, prečo sa nám deje to alebo ono, zastavme sa. Pristúpme k danej situácii z pohľadu, čím to my umožňujeme. Prečo to pripúšťame, že sa nám stalo alebo deje to, čo sa nám deje? Alebo veľmi nepríjemná otázka: „Čo nám daný stav, aj keď takmer na hranici únosnosti, zabezpečuje?“

Táto metóda je veľmi nepríjemná, neúprosná, ale absolútne čestná a pravdivá o nás samých. Jej výsledkom je aspoň čiastočné prevzatie zodpovednosti a moci za svoj život do vlastných rúk. To však nemusí byť pozitívne prijaté okolím, hlavne najbližšími, ktorým sme až dosiaľ umožňovali túto moc nad nami mať. Tu ešte doplním. Nestavajme seba ani iných do svetla dobrých alebo zlých, neposudzujme a neodsudzujme. Zistíme, že to nie je potrebné. Pre univerzálny zákon neexistuje dobrák a UZ neodmeňuje ani netrestá. On reaguje.

Viac o univerzálnom zákone, riadiacej myšlienke, kolektívnom vedomí a našej realite v časopise Riadiaca Myšlienka

Prednášky na CD od Blaženy Havrilovej
časopis “Riadiaca myšlienka” si môžte zakúpiť TU

Autor: Ing. Blažena Havrilová

Ďalšie knihy o zákonoch univerza

Článok: Zákony univerza

 

2 504 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.