EZOpress

Články o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu v medicíne

Zatajovaná príčina rakoviny o ktorej nechcú aby ste vedeli

ID-10098875

obrázok so súhlasom Stuart Miles / FreeDigitalPhotos.net

Rakovine sa na našej stránke venujeme často. Za posledných 7 rokov existencie sme vám o nej priniesli nespočetné množstvo informácií. Niekedy až toľko, že sa táto téma môže človeku zdať nesmierne komplikovaná.

Áno, rakovina má 100 príčin a ďalších 100 spôsobov liečby. Dnes vám však prezradíme jednu príčinu, ktorá je pravdepodobne zodpovedná za väčšinu všetkých prípadov rakovinových ochorení.

Aby sme vás ale už toľko nenapínali, tým dnešným previnilcom je: Jód. Teda nie jód samotný, keďže ide o veľmi osožný prvok, ale jeho chronický nedostatok.

Takže teraz to už viete hneď na úvod. Článok však určite čítajte až dokonca, pretože rozuzlenie celého prípadu príde až na záver.

Ďalšie články o jóde a štítnej žľaze

Čo má jód spoločné s rakovinou?

Jód má v procese rozvoja rakovinového ochorenia tri veľmi dôležité funkcie.

Tú prvú funkciu zrejme všetci veľmi dobre poznáte. Jód je nepostrádateľnou súčasťou pre tvorbu hormónov štítnej žľazy.

V prípade ich nedostatku dochádza v organizme k hormonálnej nerovnováhe. Tá je spolu s nutričnou nedostatočnosťou známou príčinou rozvoja rakoviny.

Druhá funkcia jódu je jeho úloha pri tvorbe určitých špecifických tkanív.

Okrem samotnej štítnej žľazy je jód nevyhnutný hlavne pre tkanivá prostaty, vaječníkov a prsníkov. Teda presne tie orgány, u ktorých sa za posledných 80 rokov dramaticky zvýšil výskyt rakoviny.

Okrem uvedených orgánov sú to ďalej krv, lymfatické uzliny, kosti, hrubé črevo, pľúca, močový mechúr, obličky a koža. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj tu nastal v poslednej dobe výrazný nárast rakovinových ochorení.

No a napokon je tu tretia, zrejme najdôležitejšia, no najmenej známa funkcia jódu. Je ňou špecifická úloha pri apoptóze, teda riadenej smrti buniek.

Ak má telo nedostatok jódu, potom staré či poškodené bunky nezaniknú, ale sa začnú nekontrolovane množiť.

Viem, viem, mnohí z vás teraz krútite hlavami a na jazyk sa vám tlačí nasledujúca otázka:

Akýže nedostatok jódu, veď ten sa dnes pridáva do soli?!

To máte pravdu, do soli sa pridáva, preto sa aj soľ dnes nazýva „jódizovaná“. Dokonca sa kedysi pridával aj do múky a potom ste mali extra jód aj z tohto zdroja.

Ale, je tu jedno ale… Teda skôr dve „ale“.

Prvým „ale“ je to, že jód sa v múke vymenil za bróm, pretože takáto múka má lepšie vlastnosti pri pečení, cesto s ňou drží lepšie pokope.

Okrem toho sa v poslednej dobe začali bromidy pridávať do veľkého množstva iných potravín, liekov či spotrebného tovaru. Dokonca, keď si kúpite nové auto a chvíľu v ňom posedíte, tak do seba nadýchate nemalé množstvo bromidov.

V čom je problém brómu?

Jeho hlavný problém spočíva v tom, že patrí do tej istej chemickej skupiny ako jód. No a chemické prvky z rovnakých skupín majú tú vlastnosť, že v chemických reakciách sa správajú podobne. Jeden nahrádza druhý.

V biológii človeka to znamená, že bróm sa bude viazať na tie isté receptory ako jód.

Inými slovami, bróm vytláča jód z účasti na biochemických procesoch, ktoré boli rezervované práve pre prospešný jód.

Takže, aj keď teoreticky máte dostatok jódu, tým, že sa v organizme nachádza jeho konkurent, tak tento jód sa nedostane tam, kde by mal. Výsledok sa prejaví presne tak, ako keby ste ho mali nedostatok.

A bude to ešte horšie…bróm totiž nie je jediný konkurent jódu

Ak sa zadívate do Mendelejovej tabuľky prvkov na skupinu 17, nájdete tam zopár ďalších zaujímavých prvkov ako napríklad fluór a chlór.

Za bežných okolností sa žiadný z týchto prvkov v prírode nevyskytuje v príliš veľkom množstve.

Ak sa ale pozriete na dnešný „moderný“ svet, tak zrazu zistíte, že napríklad chlór sa pridáva do vody z vodovodu, vody v bazénoch a podobne. Fluór, ako zlúčenina fluoridu sodného, sa pridáva napríklad do zubných pást.

Chlór vo vode nie je zlúčený so žiadnym iným prvkom, takže sa môže ľahšie naviazať v organizme na receptory jódu.

Fluorid sodný a bromidy môžu ďalej v tele podliehať chemickým reakciám. Ak sa pri nich uvoľní fluór alebo bróm, tak opäť môžu tieto prvky zaujať miesto náležiace jódu.

Možno vás teraz napadne, ako je to s kuchynskou soľou (chloridom sodným), veď tá predsa tiež obsahuje chlór. Je tento chlór nebezpečný?

V porovnaní s chlórovanou vodou, pri kuchynskej soli uvoľnenie chlóru zvyčajne nehrozí, pretože ten sa hneď naviaže s vodíkom a spolu vytvoria kyselinu chlorovodíkovú, ktorú máme v žalúdku.

Avšak v prípade brómu a čiastočne aj v prípade fluóru, telo pre tieto prvky nemá žiadne racionálne využitie.

Po tom, ako dôjde k ich uvoľneniu v chemických reakciách, budú sa v organizme voľne „potulovať“. Následne buď zreagujú na iné molekuly, vylúčia sa, prípade sa naviažu na jódové receptory v tkanivách.

Pokračovanie článku na: badatel.sk

Články o jóde a štítnej žľaze

Články o onkologických ochoreniach

Protirakovinové doplnky

Regenračné centrum

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné farebné podčiarknuté slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

8 311 pozretí

Tagged as: , , ,