EZOpress

Články o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu v medicíne

Nihil sub sole novum – nič nového pod slnkom.

Človeka až zohreje pri srdci, keď si uvedomí, že sa nemusí obávať neistôt, ktoré by nedajbože mohli priniesť zmeny myslenia spoločnosti, jej vládcov. Stačí si prečítať Písmo, Homéra,  Herodota, postačí „prebehnúť“ literatúrou doby mysliteľa Bruna, vládcov Florencie z rodu Medici, nazrieť do ideovej výrobne režimov ostatnej doby… 

ID-10087566

obrázok so súhlasom 89studio / FreeDigitalPhotos.net

Keď človek nazrie – hoci občas nechtiac – do „šmykne“, kde sa „stvára“ naša súčasnosť a blízka budúcnosť, aby užasol. Nad múdrosťou a prezieravosťou „bezvládnych vládcov“ vzídených z vôle ľudu. Mňa osobne „nadchol“ jeden z husárskych kúskov našej osvietenej vlády z konca februára 2013. Chcem sa podeliť s prípadným čitateľom o myšlienkové pochody, ktoré sa mi zrodili v hlave po správe o vládou schválenej mnohomiliónovej investícii do futbalových štadiónov. „Morálnosť“ systému, ako vidíme, dosahuje v posledných desaťročiach tú najvyššiu, občas neúnosnú mieru!

Rímsky satirik prelomu prvého a druhého storočia nášho letopočtu Iuvenalis v diele Satiry (Saturae) vysaturoval podobné pocity v jednej z dodnes platných myšlienok, keď charakterizoval svoju dobu vzletným slovným spojením „panem et circenses“ – chlieb a hry – lebo o to jediné sa zaujímali ľudia jeho doby, obdobia cisárstva. Mňa takisto ako Iuvenala, schudobneného príslušníka síce vzdelanej strednej vrstvy, no systémom degradovanej, kedysi váženej, ale postupne upadajúcej do chudoby a vytlačovanej na okraj spoločenského diania, prinajmenšom „prekvapuje“ tento stav. Lebo si uvedomujem, že som sa podieľal na jeho formovaní a dodnes ho „kŕmim“ svojou neschopnosťou zamedziť jeho „pokojamilovnému“ účinkovaniu.

Iuvenalis vo svojom diele útočil proti všetkým vrstvám spoločnosti – ženám, cudzím zbohatlíkom i chudobe, ktoré pre kus „žvanca“ ochotne prijali svoju biednu existenciu. Uvedomuje si síce totálny úpadok spoločnosti, ale nenachádza riešenie, nevidí východisko z tejto situácie a priznáva si vlastnú frustrovanú bezmocnosť.

Od Iuvenalovej doby teda prešlo skoro dvetisíc rokov. Jeho myšlienky však nestratili na dôraze. Dovolím si ďalej v texte citovať niektoré ďalšie, lebo sa mi pozdali svojou útočnou aktuálnosťou.

„Nikto zlý nie je šťastný.“

„Od starého vola učí sa orať mladší.“

Azda by sme mohli nechať Iuvenala jeho histórii? Aj keď sa doba mení, z doteraz uvedeného usudzujem, že ani dnes by sa na spoločenské dianie nedíval inými očami. Preto budem jeho výroky používať, prípadne parafrázovať s ohľadom na to, ako si uvedomujem prítomnosť.

Keď sa minulého roku postavili učitelia za svoje oprávnené požiadavky, neboli pri svojej príslovečnej slušnosti a neschopnosti zjednotiť sa dostatočne pripravení poslať štátnych a odborových predstaviteľov tam, kam už dávno patria – na dejinné smetisko (politického odpadu). Nechali sa učičíkať nezmyslami o kríze, chudobnom rozpočte štátu. Teraz sú prekvapení a znechutení rozhodnutím „mocných“ dať milióny na renováciu „gladiátorských“ futbalových arén, a podporou tohto rozhodnutia z úst, ktoré pred pár týždňami presviedčali, že peňazí na vzdelanie niet. Zarážajúca je „uvedomená zrelosť“ takýchto uznesení. Od ktorých „starých volov sa to tí mladší učili orať“?

Asociálne vrstvy spoločnosti (a je jedno, či vznikli z vôle vlastnej alebo zo zvole spoločnosti) poberajú už roky svoje „dávky“, svoj „panem“ – chlieb. Sú spokojní, lebo na to, aby dostávali, nemusia vynaložiť štipku energie. A aj keď boli/sú mnohí z nich kedysi na počiatku azda aj nespokojní, prijali bezmocne svoj status. Voličská základňa, ochotná oslavovať „mecenášov“, sa rozrastá. Mecénmi, platiteľmi príspevkov sme však my všetci, ktorí platíme štátu za pobyt v tejto krajine. Ani v cisárskom Ríme čias Iuvenala to nebolo inak. Masám bol rozhadzovaný chlieb, a tie s vďakou poklonkovali vládcom. Societa spela úspešne k totálnemu úpadku, ba zrúteniu sa systému.

„Historia est magistra vitae“.

Pri tejto predstave mi prechádza mráz po chrbte!

Človek dostáva chuť zmeniť satirikove slová a „chlieb“ nahradiť príhodnejším výrazom – chliev! Stajňa!

Nová podoba okrídleného spojenia tak dostáva parafrázovanú podobu: Stabulis et circenses – chliev (stajňa) a hry. Stajne – stabili – sú miesta, kde dobytok dostával svoje istoty – stabilné dávky krmiva, stále, aj keď hnojom (vlastnými „výkalmi“) zanešvárené miesto na státie. Veď nič iné nám bonmoty predvolebných bilbordov víťazov ani neponúkali. Istoty! Stabilitu, meniacu sa časom na stajňu, maštaľ, ovčie chlieviky – ovili.

Je príznačné, ako sa od mojich detských čias zmenil charakter kolektívnych športov a názvy dejísk zápolení. Zvyčajne inteligentná hra sa postupne zmenila na často surové, nevyberané súboje. Radosť z fair play vystriedali gladiátorské zápasy o prežitie (smrť obchádza športové kolbištia!), ihriská a štadióny sa zmenili na arény! Radostné „ludi“ sa zmenili na platené „numeri“ súkromných gladiátorských škôl. Aktéri súbojov sa kupujú a predávajú za sumy, pri ktorých sa obyčajnému človeku obracajú oči stĺpkom. Majitelia gladiátorských škôl otrčia palec tu nadol, tu nahor. Platí ale Iuvenalovo: „Málokto má ohľad na svojich blížnych, keď sám žije v skvelých pomeroch.“

Gladiátorské hry so všetkými spomínanými nuansami sa od istého času usídlili i na politickej aréne (gladius, lat. meč, gladiator – mečiar) a úspešne žijú v rôznych formách dodnes!.

Aktéri zápasov sú tu predsa pre „radosť prostého diváka“! A zápasy slúžia na uvoľňovanie psychického napätia, negatívnych vášní a pudov más, ktoré tak strácajú zo zreteľa prípadné neprávosti, čo sa naokolo dejú, ale aj chuť aktívne sa proti nim postaviť. Voči tomu nemožno mať azda výhrad! Ale….!

„Najväčšiu starostlivosť treba venovať deťom.“ (Iuvenalis)

Kým budú učitelia vyplácaní almužnami a zabávači más (myslím tým aj „dobročinných“ mediálnych moderátorov, lacných umelcov senzuálneho typu a pod.) dostanú mesačne niekoľkonásobok tohto zárobku, ťažko môžem súhlasiť s faktami uvádzanými na začiatku príspevku. Aj keď viem, že týmto postojom proti sebe pobúrim oveľa viac „fanúšikov a zbožňovateľov“, než získam priaznivcov. I na takéto situácie Iuvenalis reagoval: „Pomsta je rozkošou len pre malicherný a slabý charakter.“

Agresivita vo všetkých formách mi však bola odjakživa cudzia, nech sa odohrávala na akýchkoľvek „bojových“ poliach. Lebo vždy svedčila o duševnej i duchovnej malosti, nevyspelosti systému, v ktorom sa zrodila.

(Pod vplyvom uvedeného som dospel k tomu, že spoločensky nevhodné slová chrapúnstvo, bezcharakternosť, zhovädilosť a pod. som v texte nahradil vyberanými eufemizmami.)

vyvoj cloveka v ovcana

Pri tejto príležitosti ma zajali aj výroky múdrych, obhajujúcich tento „prezieravý“ ekonomický akt. Keď sa redaktori pýtali, aký bude mať uvedený krok prínos, jeden zo zodpovedných mocných vyriekol tieto mysliteľské slová: „… nevyčísliteľný prínos (!), všetci budú zdraví (!), budú športovať (!), tak to je, myslím (!!), veľmi veľký prínos.“ Druhý sa k nemu pridal s pochvalou: „… je to dobrý projekt (!), … rozhodnutie je v dobrom čase (!), … nie je o krstných otcoch (!) …“ Chvalabohu, aspoň vieme, aké prezieravé sú kroky našich čelných predstaviteľov, ako dôrazne myslia na naše blaho, zdravie a dobré rodinné vzťahy v týchto ťažkých časoch.

Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik – astrológ, terapeut

Literatúra o tom ako sme ovplyvňovaní

Prednášky s Mgr.Kostelnikom

Prednášky na CD od Mgr.Kostelnika

Ezofest-Deň zdravia – Mgr. Miroslava Kostelnika môžete stretnúť aj na najväčšom ezoterickom festivale v Košiciach

Horoskopy od astrológa Mgr. Kostelnika

Plagáty – Body zdravia – Mgr.Miroslav Kostelnik

Ďalšie články od Mgr. Miroslava Kostelnika

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné farebné podčiarknuté slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

2 015 pozretí