EZOpress: Články a videá o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu nie len v medicíne. RAW, paleo a makrobiotické recepty.

EZOpress

Články o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu v medicíne

Odyseov návrat

obrázok so súhlasom samuiblue / FreeDigitalPhotos.net

obrázok so súhlasom samuiblue / FreeDigitalPhotos.net

Pokračujeme v článkoch od Mgr. Miroslava Kostelnika – astrológa, terapeuta a autora horoskopov na každý deň

Naposledy sme stretli Odysea kdesi medzi Ógygiou a Itakou. Vývin udalostí ostatných dní nasvedčuje tomu, že ho zrejme moreplavci Fajáci úspešne doviezli na itackú pevninu, vyložili spiaceho na breh pod Aténin strom – košatú olivu. Ba dokonca sa zdá, že už začal spriadať plány, ako sa zbaviť krikľúnskych darmožráčov vo vlastnom paláci. Dokonca i Telemachos sa už blíži zo svojej púte k domovu, aby sa mohol stretnúť s otcom, o ktorom sa však počas ciest za informáciami nedozvedel nič konkrétneho. Bojovná múdra Aténa pomáha obom, lebo jej záleží na tom, aby sa osudy hrdinu tentoraz zavŕšili úspešne. Ak má Odyseus zvíťaziť nad presilou, musí sa všetko dôkladne pripraviť. Potrebuje sa stretnúť nielen so synom, ale i s ďalšími jedincami, ktorí mu budú na pomoci. Pre začiatok ho Aténa premieňa na žobráka, aby nikým nepoznaný mohol preniknúť do vlasti a následne i priestorov paláca, kde sa odohrá rozhodujúci boj.

Ak prijmeme tézu, že Odyseus i ostatné postavy eposu nie sú konkrétnymi historickými individualitami, ale majú archetypálny charakter, za ktorým sa skrýva akési zovšeobecnenie, nestačí, ak sa na nich dívame cez prizmu ich správania, ale ich charakter môžeme odvodiť takisto z ich mena, a teda je v platnosti Plautovo  „nomen omen“. To isté platí i pri rozprávkach a iných literárnych útvaroch (sci-fi, fantasy, …), pri ktorých vieme, alebo aspoň tušíme, že ich postavy nie sú z reálneho sveta, ale majú inú úlohu, než prerozprávať príbeh, zúčastniť sa na konkrétnej udalosti. Rozprávkové postavy majú mnoho razy mená, ktoré nám už na prvý pohľad napovedajú, v akých úlohách budú vystupovať, aká bude ich „pracovná náplň“. Veď málokto si neuvedomí, že mená ako Nebojsa, Valibuk, Dlhý, Široký, Bystrozraký či Žiarooký, Janko Hraško, Víťazko, Miesiželezo a mnohé ďalšie, nie sú ani osobné, ale zdôrazňujú istú dominantnú vlastnosť literárnej postavy. Pomocou nich autor, a je jedno, či je to konkrétny spisovateľ alebo ľudový rozprávač, umožňuje čitateľovi, poslucháčovi vstúpiť hlbšie do deja v momente, kedy k prečítaniu, vysloveniu mena dôjde. Tradícia – dať rodové meno – priezvisko na základe dominantných vlastností, zamestnania, výzoru atď. – jestvovala ako čosi postupne prijímané od pätnásteho storočia aj v našej spoločnosti, od osemnásteho je táto forma mien dokonca Jozefom II. uzákonená.

(Aj meno Homér, v starej gréčtine Όμηρος, má podobný charakter. Preložiť ho vieme buď ako „daný do záruky, záloha, rukojemník“, alebo tiež, ako to uvádza grécko-slovenský slovník, „slepý“, čo nás utvrdzuje v domnienke, že ako nevidiaci zrejme potreboval niekoho, na kom bol závislý, kto ho viedol, a teda že eposy nenapísal, bol len ich rozprávačom, spevákom, ktorý prednášal pred publikom svoje άοιδή, ώδή – ódy, spevy, piesne, povesti, chválo- i žalospevy. Sporná je však i jeho historickosť, aj to, či bol autorom eposov a ďalších diel, ktoré sú mu pripisované. Takže ani Homéra ani diela, ktoré „vytvoril“, ani ich obsah nemôžeme s pokojným svedomím považovať za historické artefakty, ale skôr ich dokážeme prijať ako súčasť archetypálnej výbavy európskej kultúry.)

Vráťme sa však k hlavnej „niti, či spletanému vrkoču“ nášho textu. Odyseus v ňom zastupuje spoločnosť, pričom jej odyseu sledujeme od ukončenia „trójskej vojny“, tzv. „zamatovej/nežnej revolúcie“, ktorej štvrťstoročnicu si v nasledujúcich mesiacoch pripomenieme. Mnohé naznačuje, že sa možno schyľuje ku konečnému vyrovnaniu s potenciálnymi darmožráčskymi „Penelopinými ženíchmi“, ktorí obsadili palác a rozkrádajú majetok. Nespokojnosť so systémom narastá nad únosnú mieru, ale zrejme pod vplyvom mocnej propagandy sa to navonok neprejavuje až tak radikálne. Tranzitový horoskop však naznačuje zvyšovanie napätí s výrazným potenciálom robiť zmeny.

Tranzitový horoskop SR zo 7. novembra 2013 o 6.02 SEČ

horoskop

Dominujúcimi prvkami, ktoré zaujmú pri interpretácii, sú okrem už častejšie v texte spomínaných konjunkcií tranzitujúceho Pluta na Slnko horoskopu republiky a tranzitujúceho retrográdneho Urána, ktorý sa približuje k Lune radixu, aj ďalšie dôležité planetárne spojenia. Horoskop je datovaný siedmym novembrom po šiestej hodine ráno, kedy sa na Marsovi radixu zastavuje tranzitujúci Jupiter, aby sa pohol v nasledujúcich dňoch retrográdnym pohybom desiatym domom horoskopu. Závažným je aj ďalší faktor, spresňujúca sa kvadratúra tranzitného Saturna (v spomínanom dni spolu so Slnkom) na radixového Saturna. Je to aspekt, objavujúci sa v cyklickom chápaní horoskopu v rozmedzí dvadsiateho až dvadsiateho druhého roku života. Aké je „posolstvo“ týchto planetárnych spojení pre nášho „Odysea“? Pomerne jednoznačne hovoria o stupňujúcej sa kríze spoločnosti a radikalizácii odporcov režimu, v ktorom koalícia i opozícia majú rovnaký charakter len v čase meniace sa „garde“. Plutovský a Uránsky tranzit sme už rozoberali, teraz s povenujme ďalším dvom spomenutým. Jupiter v sebe nesie informačný balík z ostatných mesiacov, v ktorých prešiel niekoľkými opozíciami. Pred piatimi mesiacmi v júni 2013 sa stretol v tomto konfontačnom aspekte s Merkúrom radixu, čo pripravilo hádky ministrov, zhoršilo obchodné aktivity štátu, oslabilo konjunktúru, vyvolalo množstvo zbytočných, lebo nevyriešených dišpút aj v tlači. Planéty Jupiter a Merkúr v opozícii provokujú aj svet podvodníkov, zločincov, ktorých aktivity sú však utajené. Koncom júna prekročil Jupiter hranice Raka, čím zaostril našu pozornosť na oblasť rodiny, sociálneho postavenia spoločnosti a sústredil pozornosť na nálady obyvateľstva. Opozíciou so Slnkom zvýšil výdavky vlády na luxus, hazard, čo sa prejavilo aj aktivizáciou bločkovej lotérie, hazardnej hry, ktorá by vraj mala zachrániť naše národné hospodárstvo!?! V poslednej tretine augusta prekračuje Jupiter hranicu desiateho domu horoskopu, aby si zobral na paškál hlavu štátu, no sústreďuje svoju pozornosť aj na oblasť práva, súdov, takisto vlády. Takže prepojenie sociálneho sveta a riadenia štátu sa výrazne zintenzívnilo. Jeho kvadratúra na  Jupitera radixu však naznačuje, že je to pre spomenuté oblasti väzba neúspechu a nezdaru. Opozícia „vládcu Olympu“ na Urána a Neptúna horoskopu republiky  z prelomu septembra a októbra sa ešte bude opätovne zosilňovať v čase zimy a začiatkom nastupujúceho roku 2014. Už v prvej časti „Cesty“ sme sa dozvedeli, že spojenie týchto planét v horoskope narodenia republiky so Slnkom predznamenáva možnosť spojenia vrcholných politických špičiek s tými, čo rozvracajú hospodárstvo, mravný i právny poriadok a kultúru. Teraz sa táto konštelácia aktivizuje v napäťovom kontexte, v ktorom sa spravodlivosť, reprezentovaná Jupiterom, mení na bezprávie. „Ženísi“ sa mobilizujú, robia unáhlené rozhodnutia. Justícia naďalej upadá, medicína takisto, prejavuje s zdanlivé dobrodenie, bytová núdza, objavujú sa nevydarené špekulácie, podvody. Jupiter sa za takýchto nepriaznivých okolností stretáva v konjunkcii s Marsom a ich ohnivá energia sa môže prejaviť ako spaľujúca. Je to doba veľmi kritická pre politiku, financie a hospodárstvo, s rizikom policajných akcií, použitia násilia, právnej neistoty. Niektorí astrológovia spájajú túto situáciu s akciami triedneho boja, ktorý sa vyhrocuje proti určitým zákonom či vláde. Aspektová konštelácia hrozí aj hromadnými infekciami, epidémiami. Spomenuté spojenie planét sa v najbližšom čase počas retrogradity a opätovného direktného pohybu Jupitera ešte vyostrí a zopakuje.

Výrazne sa do toho zapája aj spomenutá kvadratúra Saturna. Tento „prísny učiteľ“ sa podieľa na zvyšovaní obštrukcií, veci nejdú podľa pripravovaných plánov, vznikajú dlhodobé ťažkosti. Nepríjemným je hlavne fakt, že sa prejavuje z druhého domu horoskopu, ktorý je v mundánnej astrológii spojený s finančnými podmienkami štátu, národným majetkom, rozpočtom, ministerstvom financií, zbierkami, pôžičkami. Je to tá oblasť nášho života, ktorá je od počiatku poznamenaná vplyvom vládcu podsvetia, Plutom. K tomu niet čo dodať.

Čo na to Odyseus? Zostane spať pod olivovníkom, alebo sa nechá podnietiť Aténou, aby našiel konečné riešenie?

Kto bude jeho spojencom a kto nepriateľom, s ktorým sa musí vyrovnať? Už samotné jeho meno vyznieva dostatočne nepriateľsky, aby si mohol byť sám sebou istý. Lebo Odysseus sa dá preložiť ako „ten, ktorý je nenávidený ľuďmi i bohmi, na ktorého všetci zanevreli“. S vedomím tohto rizika sa potrebuje skontaktovať so synom Telemachom, „v diaľke bojujúcim, vedúcim spory a hádky, vzdialenou vojnou“. Chlapec už vyrastá zo svojho detstva, otec odišiel do vojny v čase, keď sa narodil. Má teda dvadsať rokov (dochodná kvadratúra Saturna, je zaujímavé, že aj toľkokrát spomínaná oliva začína dávať plody až kolo dvadsiateho roku!) a uvedomuje si, že sa dostáva do adolescentnej depresie, z ktorej mu môže pomôcť len víťazstvo nad ženíchmi, inak kráľovstvo jeho otca padne do ich područia. Dostáva sa s nimi do neustálych konfliktov, lebo ho nechcú brať vážne. No on je už skoro dospelý a potrebuje prejsť iniciačnou skúškou. Odyseus ho v sebe „nesie“ ako ideu posledného, vzdialeného a možno i konečného boja, telemachie. V horoskope republiky je spojený s buričom Merkúrom, nezaťaženým disharmonickými spojeniami.

Spojencami budú aj ďalší, ktorí najlepšie vyburcujú Odyseove pozitívne vlastnosti. Ani bez nich by úlohy, ktoré ho v paláci čakajú, nezvládol. Potrebuje sa stretnúť s Eumaiom, hospodárom, šafárom starajúcim sa o rozkvet, či aspoň udržanie dobrého stavu zásob mäsa, veľkej čriedy svíň, záruky bohatstva. Etymologicky možno meno preložiť ako „toho s dobrými úmyslami, dôkladne plánujúceho, obratne chystajúceho“. Aj Aténa tvrdí, že je to človek, ktorý mu pomôže, aby nekonal príliš prchko.

Z výzvedných ciest po „spriatelenom zahraničí“ sa na Itaku vracia Telemachos a vedie si so sebou aj veštca Theoklymena, „toho, ktorý počúva bohov“. Tuší, že sa musí dozvedieť informácie aj z iných zdrojov, než sú tie oficiálne. Jasnovidného spolucestujúceho posiela spolu s priateľom z ciest Peireiom, „tým, ktorý získava skúsenosti na nebezpečných  výpravách“ k Eurymachovi, „doširoka zápasiacemu“, poprednému ženíchovi Penelopy. Sám odchádza k Eumaiovi, aby sa nakoniec stretol s otcom. Najprv ho spoznáva ako žobráka, nakoniec Aténa Odysea opäť premení, aby sa otec v pravej podobe mohol ukázať synovi a mohol ním byť prijatý. Dochádza k múdremu stretnutiu predstaviteľov dvoch astrologických planét, Saturna a Merkúra, archetypov, ktoré v horoskope zrodu Slovenskej republiky nie sú zaťažené žiadnymi disharmóniami. Skúsenosť Saturna sa spája s prirodzenou nezaťaženou múdrosťou Merkúra. Konzervatívna jinová energia sa harmonicky prepája s aktívnym jangom, ako hovorí filozofia tao. Bez takejto integrácie nemôže byť v žiadnej spoločnosti udržaný zdravý vývoj a pokrok. Začnú spriadať plány, ako poraziť spupných ženíchov. Syn neverí otcovi, že by dokázali poraziť toľkých nepriateľov v jednom víťaznom boji, no ten ho presvedčí, že majú na svojej strane mocnosti z najvyšších sfér – Dia a Aténu.

Jedným z možných etymologických vysvetlení mena Zeus je „priezračné vedomie nepodliehajúce smrti, ten, ktorý rozjasňuje, úžasný i desivý“. A aký význam v sebe skrýva meno jeho dcéry, múdrej bojovníčky Atény? „Božská, nepominuteľná, tá, ktorá robí veci nesmrteľnými“ (je jej zasvätená oliva, ktorá môže prežiť aj tisíce rokov, pre človeka je teda nesmrteľnou). Nuž, pravdivé je jej meno, aspoň u Odysea to platí naplno. Urobila z neho nesmrteľného hrdinu, ktorý sa zapísal do kultúrneho povedomia ako archetypálny princíp ľstivého bojovníka na iniciačnej ceste človeka životom.

Mať takých pomocníkov na svojej strane je dobré, naruší to aj Telemachovu malovernosť. Ak človek vstupuje do konfliktu neveriac, že by sa mohol stať premožiteľom, málokedy sa nakoniec ocitne na najvyššom stupienku víťazov. Ak však v sebe prebudí „priezračné vedomie nepodliehajúce smrti“ a prijme „nehynúcosť“ pozitívnych ideí, nemôže  zostať porazeným. Aj preto rastie odhodlanie Odysea.

Pred odchodom do paláca sa Aténa opäť múdro postará o to, aby bol hlavný hrdina nepoznateľný, opäť ho zmení na žobráka. Potrhaný žobrácky odev je preňho nielen anonymovskou maskou, za ktorou môže skryť svoju totožnosť, ale aj náznakom spoločenského statusu, ktorý mu hrozí, ak neporazí darmožráčov. Múdra bohyňa vie, že vládca Itaky musí prejsť fázou totálneho pokorenia, aby v sebe našiel dostatok vnútornej sily na to, aby za seba zabojoval. Aby výbuch jeho hnevu bol správne nasmerovaný proti skutočným nepriateľom, nie iba proti ich prisluhovačom. Ženísi sa medzitým radia, ako sa zbaviť Telemacha, pričom sa najviac angažuje Antinoos, „nerozvážny, bez srdca, bezmyšlienkovite konajúci“, ako vysvetľuje jeho meno slovník. Na obranu kráľovho syna sa postaví ďalší zo ženíchov, Amfinomos, ktorého meno naznačuje, že je tým, ktorý „sa drží všeobecných obyčajov, tradícií“ tvrdiac, že by nebola Telemachovo usmrtenie zhodné s vyšším právom. Ostatní mu pritakávajú. Od počiatku medzi nimi vládne nevraživosť a rozpory, spoločne však vyžierajú kráľovský majetok a beztrestne si užívajú kradnutej poživne.

Aj Penelopa, ktorá „na seba zobrala úlohu tkáčky“ pohrebného rúcha svojmu svokrovi, Odyseovmu otcovi, aby oddialila výber ženícha a prípadnú svadbu, robí celej spoločnosti a hlavne spupnému zloduchovi Antinoovi výčitky.

Hľadať paralely v dnešnej spoločnosti netreba, samé sa natískajú pred oči. A „ženísi“ sú natoľko arogantní, že ani nechcú skrývať svoje úmysly. Netušia, alebo nechcú prijať myšlienku, že domáci pán, Odyseus – ľud, sa už túži vrátiť domov, že je na ceste.

Odyseus pošle popredku syna, aby pripravil všetko pre víťazný súboj. Chlapec sa stretáva s matkou, Antifom, „urodzeným chrabrým bojovníkom“, Mentórom, „tým, ktorý vytrvá“ a Alithersésom, ktorého meno možno chápať ako “človek od teplého mora“ – otcovými priateľmi, aby mu prenasledovatelia – ženísi nemohli ublížiť.

Nakoniec do mesta odvedie Eumaios aj Odysea. Cestou sa stretnú s pastierom  kôz, spriaznencom ženíchov Melanthiom. Jeho meno má zlovestný charakter – „ten, čo všetko špiní, čierny, príšerný“. Ten potupí žobráka – kráľa a dovolí si doňho neúctivo kopnúť. Všetko ostáva vládcovi ostrova v pamäti, no nereaguje, lebo by tým pokazil svoju úlohu. V paláci ho pohostí syn, zato Antinoos sa postaví proti faktu, aby bol v dome ďalší žobrák. Lebo jedného už ženísi prijali medzi seba a jeho obdarúvajú jedlom.

Je to jedno z najzvláštnejších stretnutí, ktoré zažije Odyseus v paláci. Chytí sa do pästného súboja s domácim žobrákom Arnaiom, ktorého ženísi pomenovali Iros. Prvé jeho meno znamená „baran“ azda pre jeho tuposť a neústupnosť, druhé „čulý, náramný“ azda preto, že nosil správy, takže vedeli, čo sa v meste deje. Odyseus samozrejme zvíťazí a tak dá na vedomie svoj nárok na pobyt v paláci. A nevítaní hostia sa zatiaľ parádne zabávajú.

Žobrák sa stretáva v súboji so „žobrákom“. Jeden si vybral tento stav dobrovoľne, lebo ho systém podporuje a kŕmi ho za drobné protislužby. Ten druhý prijíma žobrácke handry a výzor, aby nevyšiel „na žobrácku palicu“. Vnútri však ostáva hrdý a jeho hnev rastie z hodiny na hodinu.

Opisovať všetky peripetie, ktorými Odyseus prejde počas prípravy na konečný boj azda nemá ani zmysel. Pohaní ho Melanthó, sestra Melantheia, význam mena ktorej sa nelíši od bratovho. Stretne sa so starou slúžkou rodiny Eurykleiou, „tou, ktorá sa stará o závory, kľúčiarkou“ starajúcou sa o palác a jeho komnaty. Spozná Odysea, no hrdina ju zaprisahá, aby poznanie nikomu nezradila, kým nedôjde k náprave. Pomáha mu aj Eurynomé, „krásne spievajúca a žijúca v zhode s obyčajmi a zákonom“. Keď sa už schyľuje ku konečnému účtovaniu a Odyseus nedokáže zaspať od hnevu pre zlé činy protivníkov a zároveň kvôli neistote, či túto úlohu zvládne, prichádza opäť Aténa, aby ho povzbudila a uistila, že bude celý čas na jeho strane a bohovia sa mu nebudú mstiť za jeho činy.

Mená pomocníkov i protivníkov hlavného hrdinu naznačujú, ktoré vlastnosti musí prijať za svoje a ktorých sa nadobro zbaviť, aby mohol zviesť svoj víťazný boj, svoju osobnú telemachiu. Je však, aj pri prísľube pomoci bohov, zmietaný obavami, nie je si istý výsledkom, trápi sa pre ne, nemôže spať.

Strach zo zmien, hlavne ak sú násilné, prenasleduje každého charakterného človeka. Tí, čo konajú bezvedome, bez uvedomenia si negatívnych následkov svojich činov, lebo ich svedomie nie je nimi zaťažené, však takéto emócie neprežívajú. Nedokážu sa vžiť do spôsobeného utrpenia, lebo myslia len na svoje zisky, posty. Pre zväčšenie majetkov sú ochotní rozpútať násilie, vojny, ba podporiť v nich obe strany, aby sa nakoniec stali sami víťazmi v zmysle múdroslovia: kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Nedívajú sa s obavami na zničený svet, lebo majú pocit, že ich majetok ich robí bohorovnými. Nechcú si uvedomiť, že bohovia nemajú žiadne majetky, práve tie by ich zaťažovali pri ich vládnutí nad Univerzom. Lebo sú nad svetom, nad jeho malichernosťami, ktoré ako ťažké balvany kvária obyčajných smrteľníkov. Stačí si však preštudovať princíp archetypov (nielen), ako ich charakterizoval Jung, aby človek pochopil svoju ľudskú i božskú podstatu. A to tí, ktorí sa stotožnili s nahromadeným majetkom, titulmi, nikdy nepochopia. Stratili božskú iskru, božskú podstatu.

Smutnou je v tejto situácii aj skutočnosť, že slušnosť a charakternosť vnímajú „nemocní mocní“ ako slabosť, proti ktorej sa dá veľmi úspešne bojovať, zvíťaziť nad ňou. Do určitej miery majú pravdu. Do istej miery, lebo aj trpezlivá slušnosť má svoje hranice!

Horoskopy na každý deň Mgr. Miroslava Kostelnika

Ďalšie články od Mgr. Miroslava Kostelnika

Knihy o astrológii

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné farebné podčiarknuté slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

1 116 pozretí