Satish Kumar: Áno či nie geneticky modifikovaným potravinám?

obrázok so súhlasom xedos4 / FreeDigitalPhotos.net

obrázok so súhlasom xedos4 / FreeDigitalPhotos.net

Evolúcia dáva prednosť diverzite a decentralizácii. Genetické modifikovanie potravín uprednostňuje monopol.

Minister pre životné prostredie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Owen Paterson, vo svojom nedávnom príhovore presadzoval myšlienku, že farmári by mali v poľnohospodárstve prijať geneticky modifikované (GM) osivá. Náš minister spolu s Monsantom (nadnárodná agrochemická spoločnosť, ktorá sa považuje za lídra v oblasti genetickej modifikácie plodín – pozn. prekladateľa) chce, aby svet pestoval GM potraviny v mene modernosti, pokroku a vedy. Jedným z ich najsilnejších argumentov je ten, že len pestovaním GM plodín dokážeme nakŕmiť budúcu populáciu. Realitou však je, že vo svete nie je nedostatok potravín.

Podľa štatistík vlády sa až 40% potravín sveta vyplýtva a vyhodí. A zo zvyšných 60% sa na nakŕmenie ľudí všetko nevyužije. Narastajúce množstvo zrna sa premieňa na biopalivá pre osobné autá, nákladné autá a traktory. Podobne, obrovské množstvo obilovín sa použije na kŕmenie zvierat. Takže, než prijmem argument, ktorý favorizuje GM, chcem vedieť, čo naša vláda (a iní) plánuje urobiť, aby zamedzila vyplýtvaniu 40% potravín. A nemôžme si dať predsavzatie, že svojím drahocenným obilím nakŕmime najprv ľudí a až potom autá a zvieratá?

Starosti mi tiež robí zánik biodiverzity, ktorú závislosť na GM plodinách spôsobí. Dopad hybridných semien má už teraz devastujúci efekt. Napríklad, mali sme stovky, ak nie tisícky rôznych sort jabĺk, ale masová produkcia odrôd, ako je Golden delicius, ktorá vôbec nie je zlatá (angl. golden), ani lahodná (angl. delicious), vytlačila väčšinu miestnych odrôd, ktoré by tomu pomenovaniu dostáli. A to isté môžete vidieť, že sa deje aj u iných druhov ovocia, zeleniny, kvetov, byliniek, obilnín a strukovín.

Ak je tomu už teraz tak u hybridných semien, čo sa stane, ak podľahneme genetickému modifikovaniu osív? Moja najhlbšia obava sa týka toho, že budeme všetci vystavení do veľkej miery zredukovanému počtu masovo produkovaných, nezdravých monoplodinových potravín, ktoré boli všetky vypestované a manažované strojmi a robotmi. A tento nový typ farmárenia sa bude volať vedecké poľnohospodárstvo.

Skrz všetko toto civilizované a mechanizované spracovávanie potravín sme stratili svoje poznanie a chuť divo rastúcej potravy. Noviny The New York Times nedávno zverejnili správu, že púpava má sedemkrát viac živín než hybridný špenát! Ale kto spomedzi nás vie, ako si vychutnať takéto divo rastúce potraviny? Väčšina ovocia a zeleniny v predaji rastie v umelohmotných tuneloch, využívajúcich umelé hnojivá a potom sa predáva v plastických obaloch. Mám veľký strach, že na svojej ceste ku geneticky manipulovaným plodinám túto situáciu ešte viac zhoršíme.

V tejto chvíli sa milióny farmárov a záhradkárov po celom svete tešia zo svojej nezávislosti a sebestačnosti a vedia si zabezpečiť živobytie, pretože si, rok čo rok, uskladňujú svoje vlastné osivá. Ak by sa mali títo istí nezávislí výrobcovia potravín stať závislými na iba štyroch či piatich multinárodných spoločnostiach (ako je Monsanto), kvôli ich osivám a ich živobytiu, bol by to koniec ich slobody. Vložiť budúcnosť nezávislých farmárov do rúk technokratov, sediacich v nóbl mestských laboratóriách, motivovaným veľkými peňažnými ziskami v záujme ich akcionárov, je recept na nešťastie.

Evolúcia dáva prednosť diverzite a decentralizácii. Genetické modifikovanie potravín uprednostňuje monopol. Podľa mňa je teda táto takzvaná vedecká potravinová revolúcia anti-evolúciou.

Je potrebné, aby sme farmárom a záhradkárom dali ich dôstojnosť. Potrebujeme si uvedomiť, že pôda nie je špinavá; práca s pôdou je profesia, ktorá si zasluhuje rešpekt. Prečo by mal byť bankár platený sumou 10 tisíc libier denne a farmár stotinou tej sumy? Malo by to byť naopak! Prečo je tomu tak, že pestovanie potravín, bez ktorých nemôžme prežiť, je tak nízko ohodnotené a hrajkanie sa s číslami na obrazovke monitoru počítača je ohodnotené tak vysoko?

Farmári na základe svojich tisícročných skúseností nadobudli veľkú múdrosť. Pracovali s prírodou a učili a od nej. Takže, pán Paterson, nechajte farmárov na pokoji. Svet nakŕmi príroda, pôda a farmári, nie Monsanto, ani genetické manipulácie a ani technokrati.

Satish Kumar je šéfredaktorom časopisu Resurgence & Ecologist.

Preklad článku To GM or Not to GM: Miroslav Šimkovič

Zdroj: www.viaaltera.sk

Podobné články

1 101 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.