EZOpress

Články o zdraví, ezoterike, duchovnom rozvoji a za pravdu v medicíne

„Nepresladené deti” majú „sladký“ život

Vedeli by ste si predstaviť svoj život bez jedla? No, niektorí ľudia si to nielenže vedia predstaviť, ale tak aj žijú. Ponorte sa do introspektívneho, hĺbavého a osobného príbehu muža, ktorý sa rozhodol vzdorovať nepriaznivému fyzickému, zdravotnému a psychickému stavu a stal sa výnimočnou osobnosťou!

Život bez jedla - Knižka od Martina Bruncka

Život bez jedla – Knižka od Martina Bruncka
klik na obrázok

To všetko si prečítate v knihe od Martina Bruncka – Život bez jedla, taktiež sa zaoberal témou, že nie celkom chápe rodičov, ktorí učia deti už od malička rôznym stravovacím dogmám a dokonca keď sa tieto nádherné bytosti namiesto jedenia chcú radšej hrať a objavovať tento nádherný svet, tak je zle. Ale v poslednej dobe mal to šťastie, aby osobne spoznal dospelákov, ktorí zvolili iný prístup.

Predstavte si malé dieťa, ktoré príde do materskej škôlky a nepozná sladený čaj, alebo džús. Len nechápavo pozerá, ako kamoši namiesto obyčajnej pitnej vody pijú rôzne farebné veci. Pani učiteľky zase krútia hlavami, ako je možné, že to chlapča nepozná ten „fajný sladučký džúsik“ a neustále si pýta pohár s vodou. Veď to snáď treba predvolať rodičov a zistiť, či dokážu vytvoriť dostatočné sociálne zázemie pre ich ratolesti. A rodičia zase nechápu, prečo ich potomok nemôže jednoducho namiesto nápoja, ktorý obsahuje množstvo cukrov, farbív a ktovie čoho ešte, dostať obyčajnú vodu. No dôvod je jednoduchý. Hygienické normy nabrať čistú vodu do pohára jednoducho nedovoľujú. Ale dovoľujú deťom dávať to, čo napokon stojí za komplikáciami, ako je vysoký krvný tlak, alebo cukrovka. Títo rodičia boli vnímaní ako divní, pretože ich deti nepoznali džúsiky a sladené čaje. Celkom zvláštne, ale je to tak.

A predstavte si ešte bláznivejšiu situáciu. Dieťa, ktoré nevyžaduje čokoládky, torty, koláče a podobne. Jednoducho nič mu to nehovorí. Nič neočakáva, nepýta si. Cukríky a sladkosti v obchodoch nie sú stresujúcim momentom pre rodičov, lebo vedia, že ich dieťa nebude neustále po tom siahať a vyžadovať ďalšie a ďalšie sladkosti. Sladkosti jednoducho vníma ako svet dospelákov. Podobne, ako alkohol. Vie, že existujú, ale vôbec mu sladké veci nechýbajú. Aj títo rodičia sú častokrát vnímaní ako divní. Ako tí, ktorí nechcú tomu malému krpcovi dopriať. Mal som možnosť osobne spoznať aj tie úžasné detičky. Zdravé, energické, veselé, vysmiate. Nič im nechýbalo. Dokonca som mal pocit, že dostávajú toho veľmi veľa. Ale dogmy v spoločnosti sú úplne iné. Deťom treba kupovať čokoládky, piecť koláče, narodeniny a oslavy sa bez krásnej farebnej torty jednoducho nezaobídu. No a čo, že to má na zdravie dieťaťa priam ničivé následky. No a čo, že cukor je prakticky vo všetkom, čo zjedia. Už len ovocie a biele rožky sa môžu považovať za dezert. Nieto umelo sladené, lahodne voňajúce, lákavo naservírované a reklamou pretlačené výdobytky chemicko-lekársko-potravinárskeho priemyslu. Jediné, o čo im ide je vybudovanie závislej, nezdravej, hyperaktívnej generácie malých „pacientov“, ktorých potom budú liečiť, z ktorých vzídu obézni, leniví a chronicky chorí dospeláci, ktorí budú doživotne „odvykať“ od sladkého, zvykať na pohyb – čím sa stanú „zlatým prasaťom“ pre mechanizmus ziskuchtivej korporátnej spoločnosti, ktorá môže z takého jedinca doživotne ťažiť. Pri dávaní sladkosti dieťaťu sa zamyslíte, či je to naozaj nevyhnutnosť, či jeho telo a výkon to naozaj potrebuje, a či si iba nečistíte svoje svedomie (nedostatok lásky, času, duševnej spojenosti s vlastným dieťaťom). Vyliečte si vlastné ego, ktoré baží rozžiariť očká nič netušiacej bytosti, ktorá nemá ešte odkiaľ vedieť, že príjma prakticky samé jedy.

Rozhovor s Martinom Brunckom o jeho knihe – Život bez jedla

Osobne poznám rodičov, ktorí sa rozhodli, že deťom jednoducho nebudú dávať kvantá sladkého. Či už v tekutej, alebo pevnej forme. Považujem ich za hrdinov. Lebo dokázali zlomiť nezmyselné zvyky v spoločnosti a išli vlastnou cestou. „Odmenou” za to im bolo odsúdenie väčšiny. Nechápavé krútenie hlavami a často krát aj konflikty v rodine. Nenechali sa však odradiť, lebo vedia a chápu, čo je pre ich deti najlepšie, najzdravšie. Sami sú im príkladom. Vytvárajú takto pre svoje deti všetky predpoklady pre zdravý a prirodzený rozvoj. Vytvorili im skutočné hodnoty, nie lacné úplatky niečím sladkým. Prajem im veľa síl, pri zdolávaní prekážok, ktoré im okolitá spoločnosť neustále podhadzuje a to len preto, že sa rozhodli správať INAK.

V striedmosti je zdravie a v zdravom „sedliackom“ rozume nádej. Verme si!

Autor: Martin Bruncko bude prednášať aj na EZOfeste

Regenračné centrum
Muž, osobnosť, autor, spíker, podnikateľ, športovec a charizmatický človek, ktorý rúca fyzické a mentálne limity a zdoláva odvážne výzvy.

Mladý Slovak z Banskej Bystrice, ktorý bol na úplnom dne ešte pred pár rokmi. Dokázal sa pozviechať a jedného dňa urobiť rozhodnutie. Rozhodnutie zmeniť seba a svet. Rozhodnutie vystúpiť z komfortnej zóny, vyjsť z tieňa očakávaní spoločnosti  a žiť podľa vlastných predstáv, túžob a snov. Verí, že sa dá žiť bez jedla (www.zivotbezjedla.sk), vidieť bez očí a zarábať si tým, čo Vás napĺňa. Jediné, bez čoho sa žiť nedá je …

Dozviete sa v debutovej knihe „Život bez jedla“.

„Tešilo by ma, ak by sme všetci mali čas zastaviť a chvíľu uvažovať. Každý máme právo byť šťastní, prečo to neskúsiť? Ja som to skúsil a nechápem, ako som mohol niekedy žiť inak.

Nebojte sa byť iní, nebojte sa byť človekom činu, nebojte sa názorovej vojny…na konci budeme ľutovať iba to, čo sme neurobili. Robte, pracujte, zdokonaľujte sa a robte šťastnými seba a iných!

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné farebné podčiarknuté slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com

1 103 pozretí

Tagged as: , ,