Mikrobióm – zabudnutý orgán, či druhý mozog?

V predchádzajúcich 2 častiach sme hovorili o tom, že emocionálny stres vždy vyvolá zmenu (“chorobu”) v organizme a plesne, baktérie, či vírusy nastúpia ako upratovací servis v liečebnej fáze, teda po pochopení, že to, nad čím sme sa zožierali, nemalo žiadny zmysel. Môže k tomu dôjsť aj nevedome, ak pominie situácia, ktorá nám emocionálny stres spôsobovala.

Takže mikroorganizmy, dodnes mylne označované ako patogénne (zlé, nežiadúce) sú našim nevyhnutným pomocníkom na odstránenie vzniknutých zmien, aby sa poškodené tkanivo mohlo prebudovať na ešte zdravšie, ako bolo pred emocionálnym konfliktom.

Viac o tejto problematike sa dozviete na mojich prednáškach v rámci inštitútu vzdelávania.

Pasteurovu teóriu, že mikróby má v sebe iba chorý človek a zdravý nie a že sú vo svojej podstate nepriateľské a vždy pripravené napadnúť organizmus, označil už jeho súčasník Béchamp za monštruóznu a tvrdil, že ich množenie sa v žiadnom prípade neuskutočňuje „nekontrolovateľne“, ako to medicína dodnes omieľa napriek tomu, že sám Pasteur na sklonku života vyhlásil: „Mikrób nič neznamená, živná pôda je všetko“

Je to až zarážajúce, že tieto chybné tézy sa v zdravotníctve až dodnes používajú, keď sekvenčná analýza expresie génov umožňuje už 18 rokov dozvedať sa čoraz viac informácií o rôznych mikroorganizmoch. (viď video) 99% baktérií na našej planéte nie je možné kultivovať a tak ich ani pozorovať klasickými metódami. Je síce pravda, že v roku 2000, keď bol prvý krát popísaný mikrobióm, bola technológia prečítania genómu veľmi drahá, ale dnes je dostupná každému. V roku 2008 bol spustený Human microbiome project a dennodenne sa dozvedáme novinky o našom najnovšie pomenovanom orgáne – mikrobióme.

Mikrobióm je súbor všetkých génov mikroorganizmov, ktoré žijú v čreve, močových cestách, pohlavných orgánoch, ústnej dutine, dýchacích cestách, pokožke, … viď obr. Najznámejšia – črevná mikrobiota je súbor všetkých živých mikroorganizmov (plesní, baktérií, vírusov, …) žijúcich v čreve. Poznáme ich zhruba 10.000 druhov, ale škodia len cca 100 (zlatý stafylokok, e.coli, …). Genetický mozog mikrobiómu je 150 (niektoré pramene udávajú 360) x väčší ako počet génov tela. Tých je 20-25 tisíc.

Poznáme 3 enterotypy ľudí podľa prevahy mikroorganizmov:

bakterie-crevo-freepixabay

– Bacteroides – fermentujú sacharidy
– Prevotella – štiepia bielkoviny
– Ruminococcus – štiepia všetko

Mikroorganizmy delíme nasledovne:

Priateľské – symbiotické (Bacteroidetes, Firmicutes – sú napr. zodpovedné za priberanie, …) – pôsobia na: imunitu, detoxikáciu, zápalové procesy, ako neuroprenášače, sú zodpovedné za vstrebávanie živín, štiepenie polysacharidov, tvorbu vitamínov (B12, …), hormónov, metabolizmus tukov a cukrov, chránia pred “zlými mikroorganizmami”, pomáhajú pri signáloch ako hlad, nasýtenie, produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, …
Nepriateľské – patogénne – je ich veľmi málo a sú vyživované nevhodnou stravou – takou, čo nedodáva živiny pre organizmus.
Neutrálne – komenzálne – sú ako nerozhodný volič a priklonia sa k tým, ktoré sú akurát “na koni”.
Baktérie navzájom komunikujú – interferujú (posielajú si SMS) – preto ak je pozitívnych veľa, tak to patogénne “počujú” a sú ticho. Akonáhle ich už veľmi nepočujú (tých pozitívnych ubúda) a mohli by mať príležitosť, začnú produkovať faktory virulencie. Verím, že v budúcnosti sa už vôbec nebudú používať antibiotiká, ale pozitívne baktérie, aby “dohovorili” patogénnym, aby neprodukovali faktory virulencie.

Nie každému je známe že takýchto mikroorganizmov máme v sebe a na sebe viac (rôzne pramene udávajú až 3-10 krát viac) ako vlastných buniek (ktorých je 1013), čo tvorí iba 2 kg z našej váhy, lebo sú menšie ako naše bunky. Oveľa viac je ich všade okolo nás a dokážu prežiť v extrémnych podmienkach nekonečne dlho. Aj na dne oceánu pri 130 stupňoch a vysokom tlaku, aj niekoľko km pod ľadom.

Ale vráťme sa k nášmu črevu. Už 400 rokov p.n.l. Hypokrates povedal:

Všetky choroby začínajú v čreve

Nositeľ Nobelovej ceny (1908) Iľja Mečnikov povedal:

Dlhovekosť obyvateľov kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledok priaznivej črevnej kolonizácie a nahradenia škodlivých mikroorganizmov užitočnými

Preto by sme do stravy mali dennodenne pridávať fermentované produkty a ďalšie pre a probiotiká.

Čo sú to tie prebiotiká? Je to potrava pre baktérie – napr. pektín (jablká, hrušky), inulín (čakanka), psyllium, orechy, púpava, chia a ľanové semiačka, …

A probiotiká? Kvasená zelenina, pickles, žinčica, bryndza (samozrejme 100% a nepasterizovaná), jogurty ovčie a kozie s kratučkou zárukou, kombucha, …

Imunita sídli v čreve

Známy je aj výrok – imunita sídli v čreve – presnejšie 70%. Zloženie mikrobiómu rozhoduje o tom, či bude imunitná odpoveď zdravá, alebo ochorieme. Kŕmime nie len seba, ale hlavne baktérie, lebo tie vytvárajú tie látky, ktoré sa vstrebávajú prostredníctvom čreva. Všetko v prírode (okrem trávy) nechce byť zjedené a tak sa bráni. Ak sa aj semiačka dostanú do tráviaceho traktu, chcú ním prejsť a dostať sa do pôdy obohatené o “hnojivo – naše exkrementy” na podporu klíčenia. Preto majú v sebe toxíny (fytáty). Preto napr. semiačka močíme. Našťastie nám ich rozkladajú baktérie. Tie produkujú aj 90% tých neurotransmitterov, ktoré rozhodujú o našej nálade (napr. serotonin). Črevo posiela do mozgu 9 vzruchov a tie kontrolujú takmer všetky telesné funkcie. O funkcii čreva – nášho druhého mozgu sa na odborných stránkach píše vždy viac a viac. Napr. niektoré parazity (črevné červy) sa v USA, VB, … používajú pri liečbe Cronovej choroby, autoimunitných ochorení, … Budúcnosť liečby nebude v tom, že sa budeme sa musieť nakaziť parazitmi, ale dokážeme rozpoznať tie gény, čo produkujú látky, ktoré liečia dané choroby. Dovtedy (ako som na jednej prednáške počul) nech dieťa kľudne papá zeminu z kvetináča, necháva sa olizovať psom, … aby sa mu vytvárala prirodzená imunita.

Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom (neprejde rodidlami) a “nenaje” sa tam žijúcich mikroorganizmov (Prevotella) – nevytvorí sa uňho prirodzená imunita. Preto sa už v niektorých krajinách takto narodeným novorodeniatkam vytierajú ústa sterom z vagíny matky. Napr sterilná myš, narodená cisárskym rezom, ak chce prežiť, musí viac jesť, nakoľko nemá baktérie, ktoré by jej pomohli. Podobne je to s dieťaťom. Ďalším pomocníkom na podporu imunity je materské mlieko, v ktorom nájdeme látky, čo bránia v usádzaniu patogénnych baktérií a podporujú množenie pozitívnych baktérií.

Autor: Ing. Peter Tóth – pokračovanie

Ďalšie videá Júliusa Lukeša

Prednáška o mikrobiome v maďarčine:

683 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.