Radiácia ľudského tela, potravín a zdravie (2)

Odporúčame si prečítať 1. časť: Radiácia ľudského tela, potravín a zdravie

OVOCIE

Ovocie má všeobecne vo svojej zrelosti vlnovú dĺžku 8000–10000 Angstromov, hoci sa táto v podrobnostiach líši. Najväčšie žiarenie má dužina, koža ho obsahuje málo, jadrá ešte menej alebo nič. Najväčšia dĺžka je prítomná v čase zrelosti, trvá niekoľko dní, u zimného ovocia niekoľko týždňov. Potom postupne klesá, v prípade hniloby sa rovná nule. “A” žiarenie pochádza zo slnka, ale tiež z kozmu a zo Zeme, je teda veľmi komplexné. Príjemný pocit po konzumácii ovocia pochádza práve zo žiarenia, ktoré telo absorbuje (viď aj “Pranajama” – absorbovanie prány ústnou dutinou).

Ovocie získava toto žiarenie na ktoromkoľvek mieste, keď dozreje, hoci klíma býva niekedy menej vhodná. Ako príklad sa uvádza alpská krajina vo výške 500–600 metrov nad morom, odkiaľ sa získava ovocie vynikajúcej kvality, ktoré je expedované aj inde do Európy. Ovocie tam dozrieva prirodzenou cestou napriek tomu, že v tomto kraji bývajú rýchle zmeny vetrov, a to i chladných alpských. Možno si to vysvetliť priaznivým spolupôsobením kozmického žiarenia, vĺn Zeme a slnečného spektra.

V blízkosti jazera Locarno dozrievajú figy a pomaranče vo voľnej pôde 800 až 1000 m nad morom. Obilie dozrieva neďaleko Zermatu 1600 m nad morom bez ohľadu na teplotné zmeny. Treba uviesť, že nielen teplota, ale aj komplex žiarenia spektrálneho, kozmického aj zemského ovplyvňujú stav plnej zrelosti.

Zdôrazňuje sa práve komplexnosť vplyvov. Preto neplatí: “Málo slnka, nezrelé plody.” Povedzme, že je málo slnečných dní a obdobie sprevádzajú aj ďalšie nepriaznivé okolnosti – dážď, vietor – a napriek tomu ovocie dozrieva.

Zelené paradajky odtrhnuté pred mrazmi dozrievajú – hoci pomaly – lepšie na slnku za oknom alebo na suchom mieste. Pochopme to správne: prirodzene, lepšie je trhať dozreté ovocie. Keď však toto z obchodných dôvodov nie je možné a ovocie dozrieva neskôr, vždy tým stráca na svojom magnetizme a energii. Vidiečania napríklad praktizujú dozrievanie tak, že nezrelé ovocie vkladajú do obilia, kde dozreje. Ovocie s menšou radiáciou pri odtrhnutí dostáva svoju plnú radiáciu od zrelého obilia, ktoré má 9000 A a viac. Radiáciu takpovediac ovocie z obilia “nasáva”, pričom radiácia obilia sa neznižuje.

Banány sa trhajú nezrelé a prepravujú sa v chladených člnoch. Nechávajú ich dozrievať v teple. Autor ponúka metódu dozrievania vhodným umelým žiarením, od ultrafialového po infračervené. Docielili by sa tým banány zatiaľ v Európe nevídané. Žiarenie zrelých banánov je 8500 až 10 000 A.

Hrušky: zelené odtrhnuté majú 3000 A, po 4–5 dňoch 4000– 5000 A, v ďalších dňoch 8000 A, úplne žlté po 20 dňoch 9000 A. Keď začnú hnednúť, hodnota klesá na 3000 A, keď sa začnú kaziť na 1000 A.

Na mnohých diagramoch je vidieť, že ovocie je najprospešnejšie v plnej zrelosti. Zelené ovocie, ktoré sa predáva na trhu, nemá prospešné žiarenie. Jadrá nemajú žiarenie. Žiarenie sa začne, keď sa začne klíčenie.

Výhodné a osviežujúce sú kompóty (aj z chladničky) zo surového ovocia. Vhodné sú k tomu jahody, broskyne, marhule, maliny, ríbezle.

Príroda sama ponúka svoje plody, keď dozrejú. Samovoľne padajú na zem a možno ich pozbierať. V prípade zimného ovocia nastáva maximálne žiarenie až za niekoľko mesiacov. Je celkom možné, že pre takéto ovocie je najviac prospešné komplexné spektrum zemského žiarenia práve v januári a vo februári.

Sušenie ovocia je známe už z čias existencie starovekých národov. Prv len slnkom, teraz umelým teplom. U všetkého sušeného ovocia sme nachádzali 4000 A, takmer rovnako u sušených byliniek, zeleniny, ale aj u vývarov z nich (čaje). Máčaním sušeného ovocia v obyčajnej vode radiácia mierne stúpa (zrelé ovocie 8000 A, sušené 4000 A, toto potom máčané 24 hodín má hodnotu 5000 A).

“Dynamizovaná” voda vracia pôvodnú chuť a vôňu.

Chlad je moderný spôsob konzervácie. U celkom zrelého ovocia znamená postupné znižovanie žiarenia, ale u nezrelého sa môže dĺžka žiarenia zvyšovať aj za chladu (nezrelá paradajka má 7000 A, po 45 dňoch v chlade 8000 A).

Zelenina

Čo sa povedalo o ovocí, platí aj pre zeleninu. Niet vyhranených rozdielov: melón je zeleninou i ovocím. Zelenina, rovnako ako ovocie, sa má jesť väčšinou surová. Varenie silne modifikuje molekulárnu štruktúru a rádiovitalitu. Vareného jedla treba kvôli pocitu nasýtenia zjesť oveľa viac ako surového. Zjedené množstvo je väčšie, zažívaniu však spôsobuje väčšiu únavu než prospech.

Sú však výnimky: hľuznatá zelenina by sa nemala jesť nevarená, pretože varením sa jej radiácia zvyšuje. Zemiaky majú 2000 A, pečené 9000 A, varené vo vode 6000–7000 A. Vysvetliť si to možno tak, že táto zelenina nezískala v zemi dostatok žiarenia.

Karotka, repa, vodnica, reďkovka, hoci rastú v zemi, majú vlnovú dĺžku 8000 A. Zajac ich tiež konzumuje (okrem zemiakov). Zajac konzumuje potraviny s vysokou úrovňou žiarenia, napríklad kapustu, karotku (8000–9000 A).

Strukoviny: hrach, fazuľa a sójové bôby majú čerstvé 7000 až 8000 A. Po niekoľkých týždňoch majú už len veľmi slabú radiáciu a o niekoľko mesiacov žiadnu. To je tiež dôvod, že sú ťažko stráviteľné a pečeň ich zle znáša.

Sušenie zeleniny sa týka jej dužiny. Semeno je odlišný orgán určený na rozmnožovanie, svoju vitalitu získava klíčením až po navlhčení.

Akékoľvek varenie zeleniny by sa malo vykonávať opatrne, pretože jej vitalita je krehká. Máloktoré vitamíny vydržia teplotu 70 °C. Racionálna je úprava dusením. Na prípravu zeleniny nie sú preto vhodné pretlakové hrnce, kde sa vyššia teplota potraviny značne naruší. Do dobrej kuchyne ich preto nemožno odporúčať.

Pomaly varené polievky bez dlhého varu poskytujú prijateľné žiarenie. Varenie má byť čo najkratšie – vzhľadom na čerstvosť zeleniny.

Najlepšou formou konzumácie zeleniny sú šaláty

Neznamená to len konzumáciu jedného druhu zeleniny, ale v pravom zmysle slova zmes surovej zeleniny – vrátane surovej kapusty. Výsledné žiarenie býva ešte väčšie, najmä po pridaní olivového oleja a citrónu. Jeho nameraná hodnota bola 9000 až 11 000 A (žeby zelenina súťažila?).

Ako príklad uvádzam: zeleninový šalát, cibuľa, repa, alebo aj šaláty zo surovej zeleniny a zeleniny dusenej bez vody – hrášok, zemiaky, zelená fazuľka a iné. Neodporúčame koreniť, ani vínnym octom, tým menej octom z alkoholu. Namiesto toho radšej použime citrón. Ten dodáva vitamíny rovnako ako olivový olej.

Rozmanitosť šalátov je nekonečná. Dajú sa zostavovať dokonalé zmesi, v ktorých je reďkovka, olivy, kapusta červená a biela, červená repa, zelená fazuľka, vodnica, pór, ale i obilné cestoviny, naklíčené obilie, ryža, sója, zeler, syr. Pridanie nadrobno nakrájaných šampiňónov znamená významný doplnok. Ich žiarenie je vysoké, a preto majú figurovať v našej zostave potravy. Surové šampiňóny patria medzi najlepšie druhy zeleniny.

Šaláty sú jedlom chutným a výživným, o tom sa možno ľahko presvedčiť. Môžeme ich používať ako predkrm: doplníme ich jedlom z varenej zeleniny, prevažne na báze obilia. Šalát, teplé jedlo a dezert by mali byť jedinými BEŽNE konzumovanými jedlami. Pri tomto režime objavíme, že odchádzame od stola celkom reštaurovaní, dokonale disponovaní a ľahkí.

Na šaláty však musíme vyberať olej výbornej kvality, tzv. dynamizovaný. Najlepšie šaláty sa robia s olivovým olejom (8000 až 9000 A), s olejom z orechov (7000 až 8000 A) a arašidovým olejom (6500 A). Ak by sme olej nahradili želatínou z morských rias a octom – ktoré majú absolútnu hodnotu 0 A – poklesne ich energetická hodnota. Preto ich je lepšie nepoužívať.

Každá zelenina sa má teda odtrhnúť dobre vyzretá a skonzumovať hneď po odtrhnutí. Napríklad zelená fazuľka má pri odtrhnutí 8500 A, v nasledujúce dni už jej radiácia klesá (dva dni stará fazuľka je výborná, ďalšie 2 dni je dobrá už len ako pomocná potravina, po ďalších troch dňoch je už podradná).

Pri všetkých druhoch zeleniny je to podobné. Majú sa jesť čerstvé. Počnúc odtrhnutím, zelenina svoje žiarenie stráca. Ovocie naopak dozrieva ešte aj počas ďalších dní.

Zatiaľ sa nenašla zelenina, ktorá by mala podobný priebeh dozrievania ako ovocie, čo je škoda. Ak pri ovocí je možný transport od miesta výroby často i veľmi vzdialeného, zelenina má vyrastať temer na mieste svojej spotreby. Správne uvádza francúzsky vidiečan, že ľudia v meste jedia len “zatuchnutú zeleninu”. Ohrievaním stráca zelenina svoju sviežosť, pretože pri jej nakopení v balíkoch jej teplota stúpa. Potom sa začína FERMENTÁCIA, čo znamená chemickú premenu, ako je tomu napríklad na lúke, keď nakopíme nedosušené seno.

Zelenina predávaná v meste stratila už tretinu až polovicu svojej radiácie, teda väčšinu svojej vitality pre ľudské telo.

Švajčiarski lekári radia piť džús zo zeleniny do 10 až 17 hodín po odtrhnutí, čo predstavuje čarovné vegetariánske liečenie. Pri jeho príprave používajú mixér. Tieto prístroje umožňujú v domácnosti za niekoľko sekúnd pripraviť chladný nápoj zo zeleniny alebo ovocia. Žiarenie tejto zmesi je dokonalé. Bez toho, že by sme dlho rozprávali o blahodarnosti tejto kaše, čitateľ pochopí, že z nej sa dá získať vysoké žiarenie. Pocítia to nielen ľudia s dobrým zdravím, ale predovšetkým anemici, ľudia prepracovaní, rekonvalescenti a hlavne chorí, nezabúdajúc na bezzubých. Tieto zmesi sú veľmi homogénne, stráviteľné a úplne vitaminózne, žalúdok ich ľahko a bezprostredne prijíma postačí ich malé množstvo.

Ján Šido

Pokračovanie nabudúce

805 pozretí

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.