Slnovrat, pôvod vianočných osláv a žriedlo zvyklostí spätých s Luciou

Slnko vstupuje v roku 2019 do Kozorožca 22. decembra nadránom, devätnásť a pol minúty po piatej SEČ (stredoeurópskeho času, ktorý médiá a niektorí (ne)znalci nazývajú zimným), začína astronomická i astrologická zima. Deň trvá v našich zemepisných šírkach osem hodín a pár minút, je najkratší zo všetkých dní roka. Už nasledujúci deň sa bude o pár sekúnd predlžovať, aby v lete počas letného slnovratu bolo Slnko nad obzorom celých šestnásť hodín.

zima-sneh-priroda-freepixabay

Naši predkovia od nepamäti pozorovali vesmírne divadlo zimného slnovratu so strachom i dôverou.

Bázeň ich premáhala, keď si pomysleli, že by klesanie božského darcu svetla malo pokračovať i naďalej, takže jeho životodarný oheň by mohol úplne vyhasnúť. Znamenalo by to istý zánik prírody i človeka v nej. Dôvera v návrat nového svetla bola však silnejšia než úzkostné obavy, a keď deň po dni dĺžka slnečného svitu rástla a slnečný kotúč vystupoval vyššie a vyššie nad obzor, potvrdili si, že je všetko v poriadku a rytmus žitia pokračuje v novom cykle. Narodil sa nový boh, každým dňom silnejúci. Čas Kračúnu končil, aby Dažbog – Svarožic mohol mocnieť a obdarovávať nás svojou ohnivou mocou.

Oslava Vianoc, tak ako ju poznáme dnes, pretrváva len niekoľko posledných storočí.

svetlo-žena-fantasy-freepixabayKaždým rokom sa tieto „vesmírne udalosti“ dejú v čase Vianoc. Sám názov v našom kultúrnom prostredí ale nemá veľmi dlhé trvanie, pričom je odvodený z nemeckého Weihnachten. Oslava Vianoc, tak ako ju poznáme dnes, pretrváva len niekoľko posledných storočí. Podľa starých poznatkov našich predkov je čas Kračúnu – najkratších dní roka a vykročenia do nového –  spätý s otváraním zásvetia, kedy odtiaľ môžu vychádzať duše tých, čo nás už boli opustili, a ovplyvňovať rôznym, pozitívnym i negatívnym spôsobom naše životy. Preto sa počas týchto sviatkov vykonávali rôzne ochranné magické úkony.

Lucia so strigami a temnými bytosťami nemá nič spoločné

Nie o tom som však chcel písať, lebo pôvod vianočných osláv nájde pozorný „detektív“ tradícií v mnohých zdrojoch a o rituáloch boli popísané takisto desiatky, stovky textov. Mňa skôr zaujímalo žriedlo zvyklostí spätých s Luciou, a prečo sa dni okolo osláv tohto krásneho mena (jeho nositeľkou je i moja dcéra, ktorá sa stala prvotným svetielkom pre našu rodinu) nazývajú stridžími. Pôvod mena vychádza z latinského slova lux, lucis, čo znamená svetlo, lesk, ligot, deň, oko, oči, hviezda i okrasa. Dnes by sme ho najobvyklejšie mohli použiť v podobe Svetlana. Aj kresťanský príbeh o svätej Lucii je spojený s očami svätice, do ktorých sa „zamiloval“ istý nápadník, no ona oň z dôvodu, že chce žiť život zasvätený Spasiteľovi, neprejavovala záujem. V magickom úkone zbavenia sa svojej okrasy si oči vylúpla a poslala mu ich na miske. Zomrela mučeníckou smrťou – kat jej prebodol hrdlo. Námetom príbehu sa nechali inšpirovať mnohí neskorší výtvarní umelci. Je to príbeh smutno symbolický. Ale so strigami a temnými bytosťami, pred ktorými sa treba chrániť kúzlami, nemá nič spoločné. No spája sa s osobnou stratou svetla svetského kvôli hľadaniu svetla duchovného.

Rozdiel medzi kalendárnym a slnečným rokom

Pri pohľade do histórie z viacerých hľadísk – pre mňa ako astrológa, používajúceho dátum narodenia ako nástroj na „postavenie“ horoskopu – z toho vyplynula jedna zaujímavú vec. V istom momente kultúrnych dejín došlo k výraznému posunu v datovaní i dĺžke roka. Do roku 1582 bol v kresťanskom svete používaný juliánsky kalendár, zostavený v časoch vlády Gaia Julia Caesara. Dĺžka slnečného a kalendárového roka však v ňom nebola zhodná. To v prvých storočiach nášho veku ani tak nevadilo, no neskôr, pri presnom stanovovaní termínu Veľkej noci (pohyblivý sviatok) už áno. V šestnástom storočí už bol rozdiel medzi kalendárnym a slnečným rokom celých desať dní. A čas zimného slnovratu sa presunul, takže namiesto 22. decembra nastával v momente, kedy slávila svoj sviatok spomínaná svätica – Lucia. Samozrejme, aj ochrana proti prípadnému vpádu temných síl, ako sme to spomínali, bola viazaná na dni okolo trinásteho decembra. Pápež Gregor XIII. dal urobiť zmeny v dovtedy platnom kalendári, podieľal sa na vytvorení prestupných rokov a skrátil rok 1582 o desať „prebytočných“ dní. Po štvrtom októbri spomínaného roka nasledoval pätnásty – a nový kalendár bol pomenovaný podľa neho ako gregoriánsky. Používame ho dodnes. V historickom i spoločenskom povedomí však ostáva väzba na najkratšie a najtemnejšie dni roka na čas okolo Lucie a „stridžie dni“ sa roztiahli od Lucie po Štedrý večer. Lucia však prináša aj nádej príchodu svetla. Ako najčastejší ochranný magický prostriedok proti zlým silám sa v tomto období dodnes využíva cesnak a poznávacím prostriedkom stríg Luciin stolček, dorábaný postupne v spomenutých dňoch.

dievča_cesnak-freepixabay

S istou podobou „lucky“, ktorá na tradíciami preplnenom vidieku chodievala s cesnakovým vencom na hlave a vyháňala husacím krídlom bosorky z kútov obydlí, sme sa mohli stretnúť i v slovenskej filmovej tvorbe. Našiel som ju v Jakubiskovej Tisícročnej včele v podobe dievčatka vo voľnom bielom úbore (nočnej košeli), nesúcom na lopatke pred sebou svetlo ohníka. Po jej vstupe na scénu sa dej príbehu menil, výrazne posúval vpred. Staré sa končilo, aby mohli nastúpiť nové udalosti.

Vianoce sú už stáročia spojené s tradíciou trhov

Obdobie pred Vianocami je spojené už stáročia takisto s tradíciou trhov, na ktorých trhovníci – predavači i kupujúci – obchodovali pôvodne s komoditami, pomáhajúcimi prežiť „úklady“ zimy. Až neskôr sa začali objavovať rôzne suveníry s náboženskou, duchovnou tematikou, voskové predmety, medovníky. Ak si chceme užiť atmosféru trhov aj dnes, netreba cestovať do Viedne či Budapešti. Stačí zájsť na rínok každej väčšej obce či mesta, na trhoviská, aby sme nasiakli duchom kombinácie dávnych vekov so súčasnosťou. A tí, čo sa popri predvianočných nákupoch chcú aj niečo múdre dozvedieť, naisto navštívia Zdravé vianočné trhy na Jedlíkovej v Košiciach v dňoch 13. – 14. decembra.

Prajeme príjemné prežitie sviatkov nového svetla!

Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik bude uvádzať prednášky na podujatí:

Regenračné centrum

636 pozretí

Všetky informácie uvedené na stránkach EZOpress sú od nezávislých prispievateľov, alebo len súborom informácii z voľne dostupných domácich a zahraničných zdrojov a za žiadnych okolností nenavádzajú čitateľov nahrádzať bežnú nevyhnutnú lekársku starostlivosť, či urgentnú medicínu, ani k tvrdeniam o liečivých účinkoch produktov, či postupov. Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi tejto stránky, ktorá nenesie zodpovednosť za nesprávne informácie.
EZOpress dáva priestor na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré zaručuje Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 26 Ústavy SR...
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na EZOpress@gmail.com Ďakujeme

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.